Keď v prezidentských voľbách v roku 2009 získala Radičová takmer milión (988 808) hlasov, čo predstavovalo 44,47% na voľbách zúčastnených voličov, svitla nádej, že tu konečne začína Ficovi vyrastať pravicový politický súper, ktorý aj má nejakú popularitu medzi národom.
Popularita a obľúbenosť u národa (nezamieňať prosím s populizmom) patrí medzi základné kvalifikácie každého úspešného politika. Bez ohľadu na to, či je pravicový alebo ľavicový, či je antireformný alebo proreformný. Bez popularity a hlavne bez dôvery národa sa nedá dlhodobo vládnuť a už vôbec nie, ak chce politik robiť pravicové reformy, ktoré si vyžadujú dočasné uťahovanie opaskov. Národ potrebuje niekomu uveriť, a vtedy je ochotný dočasne znášať aj horšie časy s víziou svetla prosperity na konci tunela recesie. A hlavne národ potrebuje vidieť, že výberca daní nekradne a nekáže všetkým naokolo piť vodu, zatiaľ čo on sám sa nadája najdrahším vínom.
Kým sa na scéne neobjavila Radičová za takého politika sa úplne neodôvodnene samodeklaroval Dzurinda, ktorý ale silným súperom Fica v skutočnosti nikdy nebol. Jednoducho z toho dôvodu, že nikdy nebol obľúbený. V súčasnosti dokonca reálne hrozí, že sa neobľúbený Dzurinda stane spojencom u 45% voličov obľúbeného Fica.
Ponúka sa otázka - koho lepšieho z pravice by si mohol Fico za účelom nemohúcneho sekundovania a pritakávania vo vláde a v parlamente vybrať? Okrem Dzurindu už len Figeľa. Zobrať do partie Bugára by mu asi poškodilo v jeho národnom sebapozicionovaní.
Dzurinda svoju úlohu v pravicovej politike splnil už dávno (už bolo stokrát povedané a stále platí, že všetka mu česť za porazenie Mečiara a daňovú reformu), ale teraz kvôli jeho pretrvávajúcemu umeniu neodísť hrozí, že sa práve on v spolupráci s Ficom stane na dlhý čas hrobárom pravice a reforiem.
Základnou Radičovej chybou bolo, že prijala úlohu šéfky vlády bez toho, aby ešte pred voľbami vopred trvala na podmienke, že táto funkcia - ak ju má zobrať ona, musí byť bezpodmienečne spojená s funkciou šéfky strany, ktorá ju nominovala. Tu naletela Dzurindovi hneď na začiatku a neurobila si vo vlastnej strane poriadok keď ešte mohla - moc vyplývajúcu zo svojich volebných preferencii na to pred voľbami určite mala, Dzurinda odstúpil pre podozrenia z nečistého financovania strany a Radičová vtedy v primárkach SDKÚ výrazne porazila Mikloša.
Dôsledky jej prvého chybného kroku sme tu videli počas celej doby vládnutia jej rozpadnutej vlády. Dzurinda jej po celý čas úspešne zo závetria podrážal autoritu kde to len išlo.
Neviem, či už vtedy mala Radičová nejakých poradcov, ale ak ich mala, tak by ma zaujímalo prečo jej v takejto základnej strategickej záležitosti - stať sa predsedom strany, ktorá ju zvolila za volebného lídra, lepšie neporadili?
Keď potom spojila hlasovanie o generálnom prokurátorovi s vlastným odstúpením z funkcie, tak v TV jej vyjadrili podporu všetci predsedovia koaličných strán, s výnimkou predsedu jej vlastnej strany - Dzurindu. Predsedovia koaličných strán, s výnimkou Dzurindu, jasne a verejne deklarovali, že si želajú pokračovanie koalície s Radičovou.
Prečo jej poradcovia poradili alebo nezabránili urobiť takú hlúposť a spojiť tajné hlasovanie o prokurátorovi s vlastnou abdikáciou?
Prečo jej poradcovia poradili pripojiť sa k nijako neodôvodnenému bojkotu 3 kandidátov na predsedu NBÚ, nominovaných stranou SaS?
Prečo jej poradcovia poradili alebo nezabránili znova si kaziť autoritu ponukou vlastnej funkcie, kvôli problémom s prenájmom budovy daňového úradu v KE? (veď to bol problém iba Miklošov, tak funkciu mal vtedy ponúknuť on a nie Radičová!)
Prečo sa Radičová nechala vmanévrovať Dzurindom do situácie, že za vyjednávanie o schválení eurovalu so SaS je zodpovedná ona? (veď vyjednávanie s koaličným partnerom má Dzurinda ako predseda strany v základnej náplni práce!) Čo jej vtedy radili jej poradcovia?
Prečo sa Radičová nechala Miklošom vmanévrovať do stanoviska, že spojí hlasovanie o eurovale s hlasovaním o dôvere? Čo jej vtedy radili jej poradcovia?
Prečo a na základe koho a akej rady ešte 24 hod. pred hlasovaním Sulíkovi tvrdila, že to neurobí?
Prečo sa po páde vlády ešte iniciatívne blamovala verejnou výzvou Sulíka a ministrov za SaS aby odstúpili z funkcii, keď na funkciu šéfky vlády de facto už ani ona sama nemala mandát? Prečo robila túto zbytočnú nadprácu, kto jej to poradil?
Netuším, či jej realizáciu všetkých spomenutých a ďalších politických chýb poradil nejaký platený poradca, alebo si vždy nechala poradiť iba svojimi nezištnými kamarátmi Dzurindom a Miklošom. V každom prípade je jasné, že by si buď mala konečne začať radiť sama, alebo by sa mala svojich doterajších poradcov - nech už to bol ktokoľvek, čo najrýchlejšie zbaviť.
Strata Radičovej percent by bola pre pravicu nesmiernou škodou a Dzurinda s Ficom by si žiaden krajší predvolebný dar ako je vypratanie priestoru jej popularity určite ani v najkrajších snoch nevedeli predstaviť. Škodou pre pravicu by bola aj strata jedného z mála politikov, ktorí tam (pravdepodobne) ešte nie sú skorumpovaní. Dovolím si dokonca tvrdiť, že výrok "každý je nahraditeľný" platí úplne pre každého a všade, s výnimkou slušných a poctivých ľudí v slovenskej politike.
Avšak v prípade ak to Radičová naozaj nechce, nevie alebo nedokáže robiť inak a strategickejšie (slušnosť predsa nemusí znamenať hlúposť alebo slabosť!), tak by sa s tým asi nemala ďalej trápiť. Lebo určite platí aj výrok, ktorý svojho času povedal jeden jej koaličný kolega (ten, čo sa stále nevie "oslobodiť" od svojho prideleného bytu) a ten výrok znie, že: "pravda oslobodzuje".
Ale aj tak by jej bola škoda, preto stále pevne dúfam, že sa radšej ako od pravdy bude chcieť oslobodiť od tých svojich zlých poradcov. A bude si do budúcnosti radšej radiť sama a lepšie.
