A zrazu dnes tu máme pravicového lídra Dzurindu, ktorý vie myslieť lepšie ako jeho voliči a navyše vie čo je pre jeho voličov lepšie ako to vedia oni sami. Nielen, že si to myslí, ale aj podľa toho rozhoduje o nominácií osôb na Primátora Bratislavy. Takýto pravicový líder svojim myslením a chovaním začína silne pripomínať lídra ľavicového.
Ľavicoví lídri totiž vždy vedeli myslieť lepšie ako ich voliči, resp. aspoň si mysleli že to vedia. Začalo sa to už Marxom a jeho sponzorom Engelsom (je zaujímavé, že už prvý ľavičiar v histórií potreboval sponzora aj keď sa zdá, že u nás ich rovnako potrebujú aj pravičiari) pokračovalo to Leninom, ktrorý sa už vôbec nezaoberal tým, čo si voliči myslia a nadviazal na to Stalin, ktorý vedel úplne najlepšie čo je dobré pre celý zvyšok sveta a vedel to ešte ďaleko lepšie ako to ten zvyšok sveta tušil.
U nás to pokračovalo „otcom SR“ Mečiarom, ktorý najlepšie vedel čo je treba urobiť so spoločným majetkom občanov, pokračovalo jeho mladším klonom Ficom, ktorý najlepšie vedel ako a komu je treba vrátiť od nás vyzbierané dane.
Ľavicoví lídri totiž odjakživa vedeli múdrejšie myslieť a konať ako občania. Aspoň si to mysleli a hlavne sa nikdy nezdržiavali s tým, čo si o tom myslia občania. Azda okrem prípadov keď išlo o prieskum ich vlastnej popularity.
Toto jediné dnešné Dzurindove slovo, citujem: „nemyslím“ (že bola chyba v nominácií) ma definitívne presvedčilo o troch veciach:
1/ on (už) nie je schopný sebareflexie
2/ jeho (už) nezaujíma čo chce volič
3/ on (už) nie je pravicový líder, lebo stratil základnú pravicovú kvalifikáciu – schopnosť súťažiť o voliča spôsobom a výsledkami svojho myslenia.
Do teraz som z pravice odmietol voliť iba Vášáryovú. Ak si naďalej budú myslieť, že oni vedia lepšie čo je pre mňa lepšie ako to viem ja sám a budú mi znova niečo nezmyselné nanucovať, tak ich už nebudem voliť vôbec. Keď už raz bezo mňa vedia čo chcem, tak sa určite vedia bezo mňa aj zvoliť.
