Keď sme tam už v tom kruhu sedeli a všetci pozerali na ten všetkým notoricky známy produkt v strede stola, ktorý bol už desaťročia vlajkovým produktom firmy, tak nám marketingový riaditeľ oznámil, že by nás chcel poprosiť o spoluprácu formou brainstormingu. Oznámil, že produkt v strede stola sa síce už roky celkom dobre predáva a v tomto roku jeho predaj znova trocha stúpol, lenže on je toho názoru, že by to mohlo byť ešte podstatne lepšie, len ho je treba nejako vylepšiť. A nakoľko podľa jeho názoru je receptúra krému úplne dokonalá a marketingová komunikácia rovnako, čo osvedčili dlhé roky spotrebiteľskej vernosti, tak on si myslí, že zvýšiť predaj sa dá iba inováciou obalu krému, teda kelímka, ktorý sa doteraz otváral otočením závitu.
Lenže otváranie kelímkov otočením závitu je podľa neho nemoderné a v kozmetickej brandži už dávno prekonané, a preto je treba vybrať nový spôsob otvárania kelímka, teda zvoliť kelímok s vyklápacím deklom. A hneď nato vysypal na stôl veľkú krabicu plnú vzoriek obalov od dodávateľov - prázdnych kelímkov. Bolo tam množstvom bielych, nepotlačených prázdnych kelímkov, z ktorých mal každý vyklápací dekel, ale každý nejako inak, nejakého iného tvaru a pomocou nejakých iných mechanizmov, páčiek, či gombíkov na otváranie. Úlohou manažérov okolo stola bolo formou brainstormingu vygenerovať plusy a mínusy jednotlivých alternatívnych kelímkov a ich spôsobov otvárania. Všetci mali za úlohu sa na tie kelímky pozerať očami spotrebiteľa. Na základe výsledku potom chcel marketingový riaditeľ u dodávateľov objednať nové, lepšie kelímky pre vlajkový produkt firmy, ktoré by mu zabezpečili zvýšenie predaja.
Lenže debata o plusoch a mínusoch najlepšieho možného nového kelímka bola nekonečná a polovica zúčastnených sa postupne začala zastávať ponechania doterajšieho závitového kelímka. Tak nakoniec sa všetci zhodli na kompromisnom riešení a vyhral kelímok, ktorý sa otváral kombináciou krátkeho otočenia závitu a následného vyklopenia dekla. Tým síce prišlo k inovácii otvárania, ale podľa mienky zúčastnených bez rizika, že konzervatívny zákazník zvyknutý na doterajšie otáčanie dekla bude jeho vyklápaním naštvaný a zároveň, že moderný zákazník očakávajúci inováciu otáčania dekla bude sklamaný. Kým sa dopracovalo k tomuto "kompromisnému" názoru, sedeli sme za tým stolom niekoľko hodín a ja som si dovolil zasiahnúť do ich debaty iba raz, a to vtedy, keď sa už názorové pozície medzi niekoľkými skupinkami priaznivcov rôznych kelímkov zdali nezmieriteľné.
Povedal som im, že všetci majú vo svojich argumentáciách subjektívne pravdu, ale nikto z nich nie je skutočným zákazníkom firmy kupujúcim si tento produkt na trhu za vlastné peniaze (lebo zamestnanci firmy ho mali zadarmo v rámci vzoriek, alebo ho nepoužívali...), a teda ich pohľad na tento produkt pri ich najlepšej vôli nemôže suplovať pohľad zákazníka, od ktorého úspech produktu na trhu závisí.
Na základe toho som im navrhol aby dali ten produkt v rôznych druhoch kelímkov vyskúšať rôzne štruktúrovaným segmentom zákazníkov, a to aj skupine doterajších zákazníkov, ktorí sú zvyknutí používať ich vlajkový produkt s tradičným závitovým kelímkom, aj novým, potenciálnym zákazníkom, ktorí produkt ešte nepoužívali vôbec.
A potom, na základe vyhodnotenia skúseností a spokojnosti s rôznymi druhmi kelímkov u rôznych segmentov existujúcich aj potenciálnych zákazníkov aby zvolili taký druh kelímku, ktorý im neodplaší doterajších zákazníkov a zároveň im získa nových. Samozrejme, že po mojom návrhu sa na mňa všetci zúčastnení pozreli ako na chrobáka pod mikroskopom, ktorý si drzo dovolil vystrčiť tykadlo (predsa len, nejaký "praktikant" a ešte k tomu z "Ostblocku" si trúfol skúseným západným manažérom niečo navrhnúť...). Na svojom rozhodnutí teda nič nezmenili a ich vlajkový produkt dostal nový "otáčacovýklopný" dekel.
Keď som potom s odstupom asi dvoch rokov sadol na pivo s ich marketingovým riaditeľom a opýtal sa ako sa darí firme, tak on sa opýtal či si spomínam na tú zmenu obalu u ich vlajkového produktu. Ja že áno a on mi porozprával, že ten ich vlajkový produkt už nie je ich vlajkovým produktom. Nakoľko v novom kelímku postupne stratil významnú časť obratu, lebo ten "otáčacovýklopný" dekel sa vraj každému piatemu zákazníkovi počas prvých 30 dní používania ulomil a zostal v ruke, následkom čoho dlhoročná spokojnosť stálych zákazníkov s výrobkom významne klesla a predaj tomu zodpovedajúco. Oni na to potom reagovali tak, že sa vrátili s pôvodným obalom, ale trhový podiel už stihla prevziať konkurencia a obrat produktu sa už nezotavil ani do pôvodnej úrovne.
Ale nie o kozmetike a kelímkoch som chcel, iba o SaS a o tej otázke "Sulík alebo Kollár". SaS ako strana má málo, možno nejakých 200-300 členov a tí sa budú rozhodovať v akom obale sa bude predávať kvalitný liberálny obsah tej strany. Tak si myslím, že ak chcú aby to ich rozhodnutie prinieslo "zvýšenie predaja strany SaS", teda ich voličských preferencií, tak by sa asi mali opýtať komplexne 1/ aký produkt, 2/ s akým obsahom a 3/ s akým obalom si od nich žiadajú ich liberálni zákazníci nie na jednorázové, ale na dlhodobé používanie. A hlavne by si o tom mali nechať urobiť objektívny prieskum nie medzi sebou navzájom, ale medzi svojimi zákazníkmi, liberálnymi voličmi.
Lebo akýmkoľvek subjektívnym rozhodnutím len "od stola" a len "na základe subjektívnych pocitov" 200-300 ľudí, by to so SaS mohlo dopadnúť podobne ako s tým vlajkovým produktom v tej kozmetickej firme. To znamená mohlo by sa stať, že o významnú časť starých zákazníkov prídu a nových nezískajú.
No, a keď sa už bavíme o tých subjektívnych pocitoch, tak ja ako pravicový volič mám tiež jeden (môj čisto subjektívny) pocit. Že ak SaS vymení Sulíka za Kollára, tak sa určite viac ako doteraz bude páčiť Ficovi a pravicovým stranám s vyslúžilými politikmi. Resp. minimálne bude pre nich znesiteľnejšia, lebo Sulíka evidentne nemajú radi. Ale práve preto sa asi bude tá strana menej ako doteraz páčiť liberálnym voličom. Lenže potom jedného dňa nutne príde otázka čo s takou liberálnou stranou, ktorá sa páči každému len nie liberálnym voličom? Ale to je len taký môj subjektívny pocit.
Alebo sa opýtam inak. Je naozaj nutné, aby SaS výmenou Sulíka liezla niekam, resp. minimálne duševne vychádzala v ústrety vyslúžilým politikom? A za čo? Za odmenu, že ju zoberú do toho ich smiešnoplatformového trojspolku? A to všetko už teraz, takmer štyri roky pred voľbami, za ktoré sa môže SaS kvalitnou opozičnou politikou stať skutočným, aj percentuálnym lídrom pravice?
Nič proti pánovi Kollárovi, ale nemyslím si, že on je ten človek, ktorý by SaS doviedol ďalej ako pán Sulík.
