Rozhodol som sa preto, že za župana BSK budem voliť občianskeho kandidáta, pána Dobrovodského. Lebo on sa nehrá na falošného Ježiška a nesľubuje daňovým poplatníkom drahé darčeky, ktoré si v prípade ich realizácie budú musieť aj tak sami a pravdepodobne (ako vždy) brutálne predražene zaplatiť, napr. kúpalisko, podzemnú stanicu, centralpark, športový areál, plaváreň, lokálnu diaľnicu či dokonca celú integrovanú dopravu a silný cezhraničný región. Toto všetko sú investičné šance pre súkromných investorov, ktorí sa nimi určite radi budú uchádzať o finančnú priazeň občanov, vyjadrenú ich budúcim dlhodobým využívaním. A o tie eurofondy, ktoré tomu môžu napomôcť sa predsa môžu uchádzať aj lokálne samosprávy, k tomu tiež netreba mať práve VÚC.
Väčšinu z uvedených a podobných investícií nám politickí nominanti na županov sľubujú odvtedy, odkedy existujú voľby do VÚC a čoho sme sa, okrem pravidelne sa opakujúcich neriešených výtlkov a vždy ďalšieho kola tých istých, prípadne inovovaných sľubov, od nich doteraz dočkali? Jedného vždy, a to sústavného neefektívneho rozhadzovania peňazí daňových poplatníkov a zadlžovania VÚC.
Oskar Dobrovodský mi nič z uvedeného nesľubuje. Nemá sponzorov, nemá priestor v médiach, nemá billboardy či inú formu reklamy, on má len svoju povesť bojovníka za občianske práva a sľubuje, že tie občianske práva bude presadzovať aj naďalej, a aj pre mňa.
A to pre mňa, ako pre občana, znamená viac ako sľub nového predraženého kúpaliska či športového areálu. Aj keď on asi určite tie voľby nevyhrá, ale ako volič aspoň budem mať pocit, že som urobil čo som mohol pre správnu vec. A za ten pocit mi tá malá prechádzka do volebnej miestnosti určite stojí.
