Nasledujúce roky po revolúcii sa nás súdruhovia postupne snažili stále viac presviedčať, že to boli práve oni, ktorí sa bránili príkazom z Moskvy, a že bez nich by to tu bolo bývalo ešte horšie. Náhle sa začínalo zdať, že naši bývalí súdruhovia vlastne ani neboli súdruhmi, ale disidentmi, ktorí nás v rámci svojich možností pred tým ruským komunizmom chránili. (asi aby sme im uverili, že oni už nerozmýšľajú komunisticky, ale kapitalisticky, tak nám počas toho presviedčania v rámci privatizácie nenápadne ukradli celý národný majetok...)
Naši dnešní súdruhovia pozor! Jedného dňa, keď ako každý deň znova zavoláte do Bruselu, že „čo máte robiť", vám tam zdvihne telefón možno nejaká upratovačka, ktorá vám oznámi, že Barroso a spol. tam už nepracujú, lebo boli dnes ráno za svitania (možno nežne) defenestrovaní zo svojich luxusných kancelárií, hneď potom, ako tam vtrhli veľké krajiny EU s výkrikom, že dnes začala Veľká kapitalistická ozdravovacia revolúcia a poriadok vo financiách si má urobiť každá krajina sama.
Takže súdruhovia pozor, lebo história nás učí, že na Moskvu a Brusel sa nedá spoliehať donekonečna.
