Zdá sa, že väčšina opozičných strán si dlhoročné “pochvaly“ od svojich voličov, že sú vzájomne permanentne rozhádaní a nedokážu spolupracovať, zobrala k srdcu a rozhodla sa, že tú kolektívnu neschopnosť kooperácie a tímovej práce dovedú až do dokonalosti. A tak na tom poctivo makajú. Niektorí spoločne a ďalší individuálne.
Matovič s Hlinom si so svojimi egami idú navzájom oči vydriapať v boji o konzervatívnych, kresťansky orientovaných voličov. Namiesto toho, aby pod dnes najaktuálnejším možným sloganom “nepokradneš“ vytvorili predvolebnú koalíciu a spoločne si ich pre seba vyzametali všetkých.
SaS ako jediná pravicovo-liberálna strana si pred voľbami svoju pravicovosť a liberalizmus (zrejme ako vždy z tak populárnej zásady...) úzkostlivo stráži a nechce si ich pred voľbami kontaminovať ani kvapkou ľavicovosti č konzervativizmu. A tak žiadnu predvolebnú koalíciu tam čakať nemožno, aj keď je otázne a na dlhú debatu, či je lepšie mať menej % vlastných, alebo viac % spoločných. S kolegami na opozičnom trhu síce nepodpisujú žiadne proklamácie, ale zatiaľ vyzerajú byť zadobre a zostáva iba dúfať, že to tak vydrží. Avšak reality show, ktorú SaS-kári a dnes už bývalí SaS-kári so svojimi egami predviedli vo svojej strane, tá ich relatívne potlačenie ega vo vzťahu k okoliu zatiaľ bohato vyvažuje. Zostáva dúfať, že sa z toho jedni aj druhí do volieb spamätajú a v prípade, že k tomu dôjde, budú schopní po voľbách koalične spolupracovať.
V PS-ku/ Spolu rýchlo pochopili, že najlepšou reklamou v rámci prostredia rozhádanej opozície bude komunikovať ako oni kolosálne potlačili svoje vlastné egá. A tak v rámci ich vrodenej tímovosti a neegoizmu označili celý opozičný svet, samozrejme s výnimkou seba, úplne paušálne za svet starých politikov a dinosaurov, ktorí už nemajú právo na politický život, a ktorých ich strana všetkých do jedného nahradí. A vo svojej mimoriadnej skromnosti, pokore a neegoizme hneď aj oznámili kto bude budúcim premiérom. Mimoriadne konkrétny a praktický príklad potlačenia vlastného ega a pripravenosti spolupracovať s kolegami na politickom trhu. Zostáva im už len popriať, aby získali aspoň 50+% hlasov zúčastnených voličov a nikoho z tých starých politikov a dinosaurov už nikdy do koalície nepotrebovali. Prípadne, aby tí starí politici po voľbách nemali také obrovské egá ako oni pred voľbami a zobrali do koalície ich.
Len Kiskova strana zatiaľ mlčí, zdanlivo sa žiadnych predvolebných egoťahaníc a egovojen nezúčastňuje, ako keby ani nemala ego. Môže to byť dôsledkom dvoch faktorov. Buď manažérskej komunikačnej zdržanlivosti a internej prípravy na niečo nové, kolosálne, zatiaľ neznáme, s čím sa v rámci kampane chystajú prevalcovať celý opozičný trh. Alebo je to iba akási supia vyčkávacia taktika, pozorovanie trhu a vyčkávanie na to, aké osobnosti, osobnostičky a osobnosťčatá zúriaca egovojna medzi a v rámci opozičných strán vypľuvne na voľný trh a bude ich možné aj s nejakými tými %-tami, %-tičkami či promilami prichýliť v strane Za ľudí. Zdanlivo nekonfliktná a ego-neutrálna taktika. Otázne však je, ako budú v budúcej koalícii egá materských strán a egá odídencov neskôr kopajúcich za Kisku schopné potlačiť samé seba.
Ono by táto egovojna bola pre vonkajšieho pozorovateľa a pravicového voliča v podstate zábavná, keby kvôli nej reálne nehrozilo, že budúcu vládu si znova uchmatne ten najväčší egomaniak a dnešný egoizmus všetkých opozičných strán sa z hľadiska egoizmu, ktorý tu bude vládnuť ďalšie 2-3 volebné obdobia bude zdať až smiešne mikroskopický.
