Aj keď sa strany opozície občas zhodli na nejakom formálne spoločnom postavení sa pred kameru (ako napr. pri zrušení rovnej dane), tak vždy iba kvôli tomu, aby sa tam navzájom predbiehali v individuálnej prezentácii vlastných argumentov, čo navyše v kontexte všetkých ich mediálnych hádok o všetkom možnom aj nemožnom nemalo voči verejnosti žiadnu komunikačnú silu.
Až včera po prvýkrát od nástupu Fica k moci som pri ich spoločnom vystúpení zažil prvý náznak pocitu, že teraz a v tomto momente nebojuje každý z nich len za seba iba kvôli vlastnému imidžu, ale že teraz sa skutočne spoločne postavili na obranu demokracie a právneho štátu. Po prvýkrát sa navzájom kvôli vlastnému individuálnemu imidžu argumentačne nepredháňali, ale z ich vystúpenia bolo cítiť skutočne spoločnú myšlienku, ktorú som im po veľmi, veľmi dlhom čase aj uveril.
Nejde mi o to aby si rozumeli vo všetkom, zhodli sa na všetkom a už vôbec nejde o to aby sa formálne spájali do kadejakých blokov. Nech si každá strana z nich o svojho voliča individuálne bojuje hlavne pred voľbami, lebo teraz majú a ešte dlhý čas budú mať ako hlavný problém na starosti spoločne poukazovať a minimalizovať škody spôsobené Ficom. Lebo nikto z nich nemá na to aby Fica porazil sám, tak im nezostáva iné ako hrať spolu.
Pevne verím, že už na to prišli a včerajšok bol začiatkom novej kvality práce opozície, ktorá si spoločne dokáže navrátiť voličskú väčšinu, ktorú si pred voľbami rozdelí a po voľbách znova spojí do väčšiny.
