Spomínam si, ako v čase Mečiarovej najväčšej slávy bol u nás doma na návšteve jeden manželský pár, jeho voliči. Boli to Mečiarovi voliči, ale inak slušní, čestní a vysokoškolsky vzdelaní ľudia, pričom ich ani nebolo možné obviniť zo závislosti na štáte, lebo mali živnosť a pomerne úspešne podnikali. Sedeli sme v obývačke, debatovali sme o niečom a v pozadí bol pustený televízor s vypnutým zvukom. Keď som zavnímal, že sa na celej obrazovke objavila Mečiarova tvár s takmer uplakaným výrazom človeka, proti ktorému sa spojil celý svet, tak naši hostia ihneď prestali vnímať spoločnú debatu a zahľadeli sa na televízor, pričom z nich obidvoch (ešte počas vypnutého zvuku televízora, keď ešte ani len netušili o čom bude Mečiar hovoriť!) takmer jednohlasne vyhŕkla spoločná veta:
„idú po ňom, svine!"
Ten Mečiarov ukrivdený pohľad na obrazovke vtedy vyzeral asi takto nejako podobne:
Zdroj fotiek: internet
Potom som na televízore zapol zvuk a počúvali sme čo hovorí.
Kým som vtedy ja, aj pri naozaj maximálnom sústredení sa na slová Mečiara, počul iba samé bezobsažné reči bez akejkoľvek informačnej hodnoty, bez akejkoľvek reálnej vízie, misie a cieľov, tak moji hostia mečiarovoliči sa ako v tranze pozerali na tvár svojho idolu a iba uznanlivo prikyvovali hlavami a ako v tranze neustále opakovali „dobre hovorí, dobre hovorí, dobre hovorí..."
Potom, keď Mečiar zmizol z obrazovky som chcel s návštevou rozprúdiť normálnu, vecnú debatu o obsahu toho, čo povedal a chcel som sa dozvedieť ako ten obsah vnímala moja návšteva. Zistil som, že ani oni už nevedia obsah toho, čo práve počuli a ako sa postupne preberali z tranzu svojho hypnotizéra, tak začali podráždene reagovať slovami ako: „a čo by si chcel počuť, však počúvaj čo ti hovoria tí tvoji šašovia, ako klamú!" Keď som chcel s nimi debatovať o konkrétnej privatizácii, o konkrétnych kauzách a konkrétnych zlodejinách, tak oni len reagovali: „ale prosím ťa, veď všetci kradnú!" Len Mečiar stojí za Slovenskom, nie ako tí tvoji zapredanci, on je dobrý chlap, on im ukáže, aj tým Maďarom ukáže a čo si tí Česi myslia, nech sa pozrú na seba..." A to pripomínam, že takto reagovali za normálnych okolností úplne rozumní a inteligentní ľudia, s ktorými sa mimo ich tranzu dalo normálne, vecne a konštruktívne debatovať. Jedinou témou, pri ktorej to nebolo možné bol ich idol Mečiar.
Jednoducho som nemal ani najmenšiu šancu na konkrétne a vecné argumenty dostať konkrétne a vecné vyjadrenia, o nejakých vecných protiargumentoch ani nehovorím. Lebo ich vzťah k Mečiarovi nebol o argumentoch, ale o viere a tá predsa nemusí mať racionálny základ, o tej sa nedebatuje, tá je a basta. Tak sme radšej zmenili tému aby sme sa nepohádali.
Odvtedy, z viacerých neúspešných pokusov argumentačne debatovať s prívržencami najprv Mečiara a neskôr Fica viem, že to v 99% prípadov nevedie k nijakej názorovej pridanej hodnote ani na mojej, ani na ich strane, tak sa radšej týmto debatám vyhýbam aby som s ľuďmi, ktorých si inak vážim nešiel do úplne zbytočných sporov kvôli politike.
Jednoducho mečiarovoličstvo a neskôr ficovoličstvo u bežných ľudí, ktorí z neho osobne nijak neprofitujú iba naň doplácajú, je iracionálny stav mysle, je to dôsledok nejakej formy hypnózy, niečo ako očarenie vodcom sekty či produkt mediálnej manipulácie, lebo tí ľudia robia vedome niečo, čo im škodí. Je to niečo ako droga. S racionálnymi argumentmi sa ich názor zmeniť nedá, aspoň mne sa to nikdy nepodarilo, lebo na racionálne argumenty nikdy nereagovali racionálne.
Ja to nazývam "syndróm ficovoliča/mečiarovoliča" a tých ľudí považujem za bezbranné a nevedomé obete tohto syndrómu. Najlepším spôsobom ako im pomôcť asi bude z verejného života odstrániť zdroj ich nákazy. Lebo liečiť dôsledky tohto parazitického ochorenia je pre celú spoločnosť strašne nákladné.
