Toto znamená byť v opozícii. Presvedčiť voliča o tom, že: "ak zvolíš mňa, budem to robiť lepšie." A práve v tom je ten hlavný problém. Predstavme si (čistá fikcia), že už o pol roka sú ďalšie voľby. Nekonečná fikcia, ale skúsme si to predstaviť. O čom by mohla voliča presviedčať súčasná opozícia? SDKÚ o tom, že je transparentnejšia ako SMER? KDH, že je zásadovou, konzervatívnou kresťanskou stranou, ktorá by nikdy nešla do koalície so žiadnym socialistickým ani liberálnym antikristom? Matovič by presviedčal, že sa už zmenil na koncepčného a kooperatívneho a že už má aj nejaký program? SaS, že je stranou superzásadových a superčistých ľudí, bez komunistov a ŠTBákov, ale zato s onakvejším spôsobom kádrovania vlastných členov?
A o čom by asi pravicového voliča presviedčali všetci spoločne? Že oni vedia ušetriť na strane výdavkov a že nebudú zvyšovať dane a odvody? O tom, že volič je dement, ktorý si už nepamätá čo s daňami a odvodmi stvárali, keď tam takmer dva roky sedeli? O tom, že vláda pravice bude znova tá nechutná fraška, ktorú tam predviedli? O tom, že sa už zmenili na koncepčných a kooperatívnych? Sulík by sa dušoval, že si už našiel nových kamarátov? Dzurinda by sa dušoval, že ak ho zvolíme, tak už dá dámam prednosť? Figeľ by sa dušoval, že KDH už vie riadiť zdravotníctvo? Matovič by sa dušoval, že už nie je šašo? Lipšic by znova začal so svojimi investigatívnymi blogmi? Možno by sa k nim postavila ešte aj Radičová a tvrdila by, že už nikdy nebude na počkanie trikrát denne meniť názory. A všetci by znova len sľubovali, sľubovali a sľubovali. A môj žalúdok by z nich iba napínalo, napínalo a napínalo.
Myslím, že by sme si počas najbližších 4 rokov mali založiť nejakú úplne novú pravicovú stranu. Len tak sa na to zložiť, po pár eur. Len my občania, bez gorilej pomoci. Ja nemám politickú ambíciu (ako sa hovorí, viem sa uživiť aj slušne), ale ak by to niekto (naozaj a preverene!) dôveryhodný zorganizoval, rád sa pridám aspoň tým, že niečo hodím do kasičky. Mohlo by sa to trebárs volať "Strana na záchranu strednej vrstvy". Lebo to by malo byť podstatou pravicovej politiky, ktorá tu dlhodobo chýba. Bežní daňoví poplatníci zamestnanci, živnostníci a malí podnikatelia sú tu totiž iba za objekty kasírovania aj pre ľavicu, aj pre pravicu, aj pre EÚ.