Jeden z nich tam v náhlom a krátkom záchvate pokusu o rozhodnosť a myšlienku vyhlásil, že "pravica musí fungovať aj bez KDH", druhý namietal, že "to bez KDH nepôjde", tretí tam splietal niečo o tom, že to nepôjde bez "individuálneho poslaneckého svedomia" a ten štvrtý stále opakoval, že to nepôjde bez "drajvu" a tuším, že to nepôjde ani bez "modernosti".
Celkovo tá diskusná partia vyzerala ako všeličo iné, len nie ako diskusná partia odhodlaných pravicových lídrov, ktorí sa rozhodli o dva mesiace poraziť spoločného protivníka Fica. Bol to čaj nad čaj po všetkých stránkach.
A oproti tomuto čaju sa verejnosti prezentuje sebavedomý, dokonalo klamajúci, svoj omyl nikdy nepripúšťajúci prezidentský kandidát Fico. Možno keby sa takto skromne prejavili v spoločnej debate s ním, tak by z toho vyšli ako tí múdrejší, tí rozumnejší, tí, ktorí sú schopní pokory.
No problém je v tom, že oni sa takto prispato neprezentovali v debatnej konfrontácii s ním, ale samostatne voči verejnosti, a tak z toho v porovnaní s ním vyšli ako ľudia, ktorí nevedia čo chcú, vôbec netušia ako to dosiahnuť a navyše ani len nie sú schopní zahrať na verejnosti, že sa nachádzajú v inej psychickej situácii, ako v totálnom zúfalstve a bezradnosti z vlastnej neschopnosti sa na čomkoľvek dohodnúť.
Keď som ich dnes videl a uvedomil som si, že od partie týchto štyroch môže v rozhodujúcej miere závisieť či voľby vyhrá Fico, tak som začal mať o výsledok prezidentských volieb vážne strach. Keď som ich videl, tak som sa nevedel zbaviť silného pocitu, že im to celé asi ešte nedochádza a títo páni sa uspokoja aj s druhým a možno až s tretím miestom... Problém však je, že v tejto súťaži bude existovať len jeden víťaz.
