Čo sa týka trvalo vysokých majoritných výsledkov Fica, tak jemu možno len pogratulovať, že sa mu so svojimi voličmi podarilo dosiahnuť to, čo sa kedysi podarilo Fidelovi Castrovi s jeho voličmi. A síce presvedčiť ich, že za všetko zlé v krajine, vrátane zlej úrody cukrovej trstiny, lenivosti národa podojiť voľne pasúce sa kravy a pravidelných hurikánov, môžu len a len zahraniční imperialisti.
Keď to zhrniem, tak pri súčasných katastrofálnych hospodárskych výsledkoch Slovenska a pri trende strmého zhoršovania sa všetkých ekonomických ukazovateľov na pomaly medzimesačnej báze, by v normálnej krajine každá vládna strana bola o takomto čase na možno nejakej polovici svojich minuloročných preferencií a opozícia by už mala naplánovanú budúcu koalíciu národnej záchrany, vrátane hospodárskeho programu a termínu predčasných volieb.
To by bol stav v normálnej krajine. V normálnej krajine s normálnou opozíciou. Niekedy mám pocit, že v skutočnosti im vyhovuje, že nemusia niesť vládnu zodpovednosť. Dokazujú to tým, že ich pomaly najväčším spoločným problémom, ktorý majú, je dohoda na jednom spoločnom prezidentskom kandidátovi. V porovnaní s katastrofálnym stavom podnikateľského prostredia a reformami, ktoré je treba urýchlene začať riešiť aspoň tieňovo, je prezidentský kandidát v podstate úplná prkotina. A ešte aj na takej prkotine sú schopní predviesť svoju neschopnosť dohodnúť sa.