Nemôžem si pomôcť, ale mne tá večera z filmu Mlčanie jahniat pripomína dnešnú situáciu v EU. Pričom osoby a obsadenie sú nasledovné. Dr. Lecter je euroúradník, rozdeľovač eurofondov, hostia jemu odovzdane sediaci za stolom sú chudobné členské štáty EU a tá droga, ktorú cucajú aby im na tej zvrátenosti nič nevadilo, tá droga sú eurofondy.
No mohol by som tú analógiu teraz začať rozoberať do podrobností a riešiť, že sme sa u euroúradníka (rovnako ako hostia Dr. Lectera) dostali do situácie, kedy nás dokáže presvedčiť, že všetko šialené a zvrátené čo robí (od diktovania uhlu zakrivenia banánov až po diktovanie nekonečného zadlžovania nás všetkých) je úplne v poriadku za predpokladu, že nám za to dá cucnúť z tých eurofondov.
Ale nebudem to rozoberať do podrobností, len chcem vyjadriť nádej. Vyjadriť nádej, že sa na tej večeri pri stole nájde aspoň jeden jediný z hostí, kto si nenechá hostiteľom zožrať vlastný mozog. Dokonca ani za to cucnutie z eurofondov.
