Ako dlho treba v sebe dusiť svedomie, kým úplne zomrie? Alebo sa okolo neho dá postaviť taký hrubý múr, až zmĺkne?
Pretože inak by ho Fico musel počuť. Nemôžeš niekoho posielať bojovať na Ukrajinu bez toho, aby si si neželal jeho smrť. Ale on si želá smrť tých študentov len preto, že ho proste už nemohli počúvať, postavili sa a odišli. A štrngali pri tom kľúčmi. Preňho sú to cudzí ľudia. Dcéry a synovia. Ty ich proste posielaš zomrieť, lebo vieš, že tvoji ruskí bratia na nich pošlú raketu a povedia, že vojenský objekt, alebo ďalšie klamstvo. A ty na to: tak im treba, mali si mnou súhlasiť. A nad tým by svedomie horko plakalo. Keby z neho nejaký kus ostal.
Ako dlho treba nenávidieť človeka v sebe, kým to úplne vzdá a odíde? Toho človeka, ktorý by si isto ťukal na čelo za to, že tých ľudí bez zaváhania posiela na smrť za to, že prejavili názor, ktorý neustále žiadaš rešpektovať. Ten človiečik vnútri je už preč, inak by sa za tie názorové saltá, premety a kotúle už dávno povracal.
Ako dlho v sebe musel mokrou rukou fackovať dobro, kým sa nezmenilo na špinavé, smradľavé zlo? Lebo inak by mu pripomenulo, že pchať rohlíky niekam, urážať, vydávať nenávistným trollom, alebo posielať deti, ktoré nepoznáš, niekam bojovať, nie je v poriadku. Nie je.
A ako dlho treba v sebe otravovať čestnosť a pravdu? Hovorí si premiér všetkých ľudí a pritom pre nich nerobí nič? Používa výsady, na ktoré nemá. Trasie ruky masovým vrahom, ani to s ním nehne, dokonca sa tým chváli.
Ako dlho môže takto, bez tohto všetkého živá bytosť žiť?
Ako dlho môžeme žiť s takýmto človekom?
Ako dlho to ešte budeme znášať?
