Prezident dooral, uložil zemiaky, poumýval u Náhlika okná a odrazu pocítil silnú potrebu k niečomu sa vyjadriť. Zistil, že sa blíži 17. november, čo je čas, v ktorom červené kádre kachličkujú kúpeľne.
Ja som takisto pocítil potrebu vyjadriť sa k jeho premrhanej šanci byť ticho.
Peter Pellegrini kritizuje, že k tak významnému dňu, ako je 35. výročie Nežnej revolúcie, neorganizuje vláda oficiálne oslavy.
Čoby nie? Organizuje. Tá budúca. (Snáď. :))
Opozícii zasa v príhovore v STVR vyčítal, že v deň výročia robí protest.
Dobré ráno, súdruh prezident. Nežná revolúcia v ´89 bol jeden obrovský a našťastie úspešný protest. Ako inak si ho pripomenúť, ako protestom proti tým, ktorí si ho buď nevšimli, alebo by ho najradšej vymazali z dejín?
Nepáči sa mu tiež agresívna rétorika po atentáte na Roberta Fica.
Tu musím súhlasiť, ale prezident zabudol menovať, kto pritvrdil v agresívnej rétorike, tak to urobím zaňho: Danko, Taraba, Huliak, Glück, Gašpar... a samozrejme vládca slovných útokov Fico.
„17. november nie je dňom, ktorému máme dávať stranícku či politickú nálepku. Nie je to deň, kedy si máme pripomínať vlastné politické úspechy alebo naopak protestovať proti súčasnej demokraticky zvolenej moci,“ povedal.
Áno, áno, presne toto tvrdili aj komanči. Prečo protestujete proti demokraticky zvolenej moci?
Keď moc demontuje štát, klame, vyhráža sa a hlavne nevládne, je povinnosťou protestovať.
Hlava štátu tvrdí, že pred 35 rokmi ľudia vyšli do ulíc, aby odmietli násilie.
Pokračoval pripomínaním atentátu na Roberta Fica, ktorého 15. mája postrelili v Handlovej. „Namiesto toho, aby tento atentát na demokraciu aspoň na chvíľku krajinou zatriasol, aby sa spamätala a zastavila tie najhoršie vášne, slovenská politická i občianska scéna naďalej žije spôsobom, akoby sa vlastne nič nestalo,“ myslí si Pellegrini...
...a sám pre to, aby sa niečo zmenilo, nepohol ani prstom. Naďalej je len poslušnou podržťaškou, psíkom, ktorý šteká, hryzká a vykonáva príkazy svojho pána. Naďalej je prezidentom len jediného človeka v republike. Roberta Fica.
Ak sa nezastaví šírenie nenávisti, podľa prezidenta sa môže stať jednou z najväčších hrozieb. „Dnes je slovenská spoločnosť rozdelená a mnohí jej predstavitelia aktívne konajú proti jej súdržnosti, pretože to vyhovuje ich politickým cieľom,“ domnieva sa Pellegrini. Vyzval, aby ľudia vyšli zo svojich bublín a akceptovali iný názor.
Rozdelená... hm, premýšľam, či spoločnosť náhodou nerozdelil aj nejaký pán s chutnými jamkami na líčkach, ktorý nielenže nedokázal obhájiť, odkiaľ zobral peniaze na kampaň, ale sa o to ani neunúval, nasľuboval lacnejšie potraviny, energie, mier a zrazu to už nie je téma. Zabudol. Či už vtedy vedel, že tára?
„Potrebujeme nielenže dokončiť základné infraštruktúrne projekty, aby sme konečne dostali na vyššiu úroveň naše nemocnice, školy, cesty, železnice či fabriky. Ale musíme aj vedieť, kam naše úsilie smeruje a kde je miesto Slovenska na mape sveta v 21. storočí.“
Samozrejme. Nik nám nedá toho toľko, koľko Pellegrini nasľubuje. Už zajtra sa budú poklopkávať základné kamene nových nemocníc, na hraniciach sa obnovia hraničné kontroly, lebo sa k nám začnú húfne vracať lekári a k diaľnici z Bratislavy do Košíc sa dostavajú ďalšie dva pruhy.
Človek, ktorý obýva prezidentský palác je majster prázdnych slov. Bezobsažných fráz. Dymovej rétoriky. Podupkávania na mieste a ešte aj to mimo rytmus. Nemá kompas, ani morálny, ani politický, ani ľudský. Má právo sa vyjadrovať, ale keď to urobí, je dopredu jasné, že to zas bude sklamanie.