Blúznenie ministra školstva

Nápad ministra školstva Tomáša Druckera naviazať nárast platov na zlepšenie výsledkov žiakov v medzinárodnom testovaní PISA je ako vystrihnutý zo zadania ministerstva financií s názvom: vymysli spôsob, akým nebudeme musieť poriadne dlho navyšovať učiteľom platy.
Ide o to, že najbližších desať rokov nemáme šancu nejako štatisticky významne tieto výsledky zmeniť. Pokiaľ má kurikulárna reforma prebiehať jeden ročník za jeden rok (nie, nebude to fungovať naraz, pre všetkých), a povinne začína až o rok, skôr ako o 10 rokov neprebehne.
Matematická, prírodovedná a čitateľský gramotnosť, ktorá je predmetom testovania PISA je obsiahly súbor žiackych zručností, ktoré je možné natrénovať, ale nie v súčasnom školskom systéme. Za všetky vyberiem len "navrhnutie stratégie riešenia problému." Už len táto časť zahŕňa predostretie všetkých možných spôsobov riešenia, napríklad riešenia rovníc, na ktoré by ideálne mali prichádzať sami žiaci rôznymi metódami a formami, napríklad v skupinách. Už len tento spôsob vzdelávania je náročný na čas a hlavne manažérske schopnosti učiteľa, na ktorý ale nie sme ani pripravení, ani vyškolení. A čo je hlavné, leží presne na opačnom konci so zaužívaným: "otvorte si knihy, napíšte si poznámky, zajtra skúšam."
Ak sa máme viditeľne zlepšiť v medzinárodných testovaniach, bude musieť najskôr prísť k dramatickej zmene v myslení učiteľov, ktorí týmto inováciám, ešte predtým, ako ich zavedú do vyučovania, budú musieť uveriť. Zatiaľ ten pocit nemám. A nebude to jednoduché. Ak je niekto zvyknutý na 10 - 20 ročný systém učenia žiakov, nebude ľahké ho "preprogramovať". Čo je ale úplne zlé, je skutočnosť, že novinky z kurikulárnej reformy ešte stále nie sú zavedené ani vo vzdelávaní nových pedagógov.
Ďalšou, pre mňa nepochopiteľnou vecou je do očí bijúci rozpor medzi tým, čo by malo byť cieľom novej reformy (spolupráca, inklúzia, kritické myslenie, tvorivé myslenie, schopnosť sebareflexie, originalita, vedecký prístup k riešeniu problémov...) a napríklad testovaním T9. V takej matematike nikoho nezaujímajú originálne postupy, či rôzne spôsoby riešenia. Ide len o výsledok. Jedno číslo dosiahnuté v priemere do troch minút. Každá chyba sa trestá. A bodka. Ak chcem žiakov priviesť k čo najlepším výsledkom, aby mali čo najlepšiu východiskovú pozíciu pri prijímacích skúškach, musím nastaviť stratégiu počítania príkladov, v ktorej nemám čas hrať sa s rôznymi spôsobmi riešeniami. Jedno a hotovo. Žiadne šikovné riešenia. Jedno, najjednoduchšie a hotovo.
Testovanie PISA vyžaduje úplne inú stratégiu myslenia, ktorou sa ale, bohužiaľ, nemám kedy zaoberať. Deviatacké testovanie a prijímačky sú bohom. Tak som naučený, v takom svete fungujem. Navyše mám zodpovednosť pred sebou, žiakmi a ich rodičmi. Takisto úspešnosť v tomto testovaní je jedným z kritérií, podľa ktorého sa rozhodujú rodičia, kam dajú svoje dieťa do školy.
Do toho všetkého ďalej vstupujú prestarnuté učiteľské kolektívy, chýbajúci učitelia a s tým súvisiace neodborne odučené hodiny, nezáujem mladých o učiteľské povolanie...
Takže ako najlepšie zariadiť, aby učiteľom nemusel rásť plat?