S novembrom sa roztrhlo vrece so študentami, ktorí v našej škole absolvujú náčuvy a prax. Kolega, ktorý je u nás už tri roky, na nich pozrel a hovorí: "5 rokov. To je poriadne dlhá doba. Človek má pocit, že je pripravený. A potom prišiel prvý polrok a ja som zistil, že neviem nič. A to nebolo to najhoršie. Učenie samotné je tá najjednoduchšia vec. Prípravy, metódy, formy, napĺňanie cieľa. To je celkom fajn. To ma dokonca baví. Lenže sú tu tri veci, ktoré ma nebavia vôbec a škola ma na ne tragicky nepripravila. Mám pocit, že mi zoberú osemdesiat percent energie. Prvou sú dozory na chodbách. To je jedna príšernosť. Vlastne, doteraz som nepochopil, kedy mám ísť na záchod?"
"Nuž, ja som pri promócii dostal okrem diplomu aj fľašu na moč. Ty nie? Kam tento svet speje?" Odpovedal som s kamennou tvárou a on sa zasmial. Nebolo to vždy tak. Spočiatku si myslel, že tie priblblé vtipy myslím vážne.
"Neviem ustriehnuť všetkých," pokračoval, "behajú stále a všade. Keď im zakážem futbal a zoberiem loptu, odniekiaľ vyčarujú ďalšiu. Na záchodoch sú neraz aj dvanásti a trinásty im zhasne svetlo. Kopú si do tašiek a berú prezuvky. Po šiestich hodinách nie som taký unavený, ako po dvoch prestávkach."
Diplomaticky odpoviem áno a mentálne sa pripravujem na zajtrajšok. Čaká ma šesť hodín a celodenný dozor.
"No a potom, keď sa stane úraz, to je čistý horor. Neviem, kam skôr skočiť. Či ratovať udretú hlavu, alebo upokojovať zvyšok triedy, aby sa z toho nezbláznili, pretože tam hrozia ďalšie úrazy. A potom nezabudnúť zapísať. A informovať triednu. A vysvetľovať rodičom. A modliť sa, aby to nebolo nič vážne. Práve tá neistota ma ubíja. Prečo mi toto na výške nikto nepovedal? Prečo ma nik nepripravil na tú zodpovednosť?"
"To ťa len nechceli vyplašiť."
"O to viac som teraz."
"A aká je tretia vec?"
"Suplovanie. Okrem policajta na chodbe, lekára pri úraze, musím robiť aj herca na predmete, ktorému vôbec nerozumiem a kolegyňa po mne chce, aby si sami prebrali nejaké učivom alebo napísali test. No a oni ma začnú torpédovať otázkami, na ktoré nepoznám odpoveď. Je to otravné a necítim sa pri tom v pohode. Ako to odo mňa môže niekto chcieť?
"Iba rodičia, vedenie, štát a vesmír. Viac nik."
Prikývne. Vie, že toto som myslel doslovne. Učiteľstvo je bohumilá vec, za ktorú nás čaká Raj.
Kolega je skvelý chlapík. Výborný učiteľ a ešte lepší človek. Tieto tri veci ho nezlomia. Dokonca ani tie desiatky ďalších, na ktoré ho škola nepripravila.
