Neraz som zachytil podobne "dobre mienené" aj "mierené" rady pamätníkov ZVS mladšej generácii. Áno, zažili sme to my, tak musia aj oni. Boli sme tam, prežili sme to, prežijú aj oni. Nech sa naučia poriadku a samostatnosti.
Nuž, mal som tú česť stráviť jeden rok touto bohumilou činnosťou a musím konštatovať dokonalú mizériu a zbytočnosť tohoto aktu.
Som človek neporiadku. Usporiadané a uložené veci mám rád, ale sám tento usporiadaný systém udržať neviem. Aby som na nič nezabudol, musím to mať na očiach a tak mám okolo seba povyberané všetky papiere, ktoré používam, v neusporiadaných kôpkach, kopách a iných pramálo estetických tvaroch. Skrátka, pri najlepšej vôli to neviem zmeniť. Bolo to tak pred ZVS a je to tak aj po nej. Jej katalógový systém vo mne nijako nezmenil spôsob, akým sa na usporiadanie vecí pozerám ja. Koho vojna naučila poriadku, sem, do mňa s tým šutrom.
A čo disciplína? Nuž, ak je to tá vec, keď treba sklopiť uši len preto, že niekto je v kasárňach o 6 mesiacov dlhšie, a nech je to aj pologramotný buran, ktorý z vojenského remesla vie len to, že si po prísahe má dať nohavice do kanád, tak to pŕ. Toto s disciplínou nemá nič spoločné, dokonca ani s rešpektom. Je to obyčajný, smradľavý strach. Nie, mládež sa nesmie báť arogantných niktošov. Mládež sa nesmie báť proti nim vystúpiť a pravidelne ich porážať. Argumentami, činmi, príkladom. Všetko vecí, proti ktorým stojí klasická, stará, sovietska ZVS - ka. Nie, takto sa skutočná disciplína, tá esencia sebazaprenia a dodržiavania dohodnutých pravidiel hlavne vtedy, keď človek nie je pod dohľadom, nebuduje.
A čo samostatnosť? O 6:00 budík. 6:15 - nástup. 6:30 rozcvička... Predpísaný bol čas, aj všetky činnosti. Čo nebolo na papieri, to neexistovalo. Nech sa na to pozerám akýmikoľvek ružovými okuliarmi, samostatnosti tam nevidím, ani čo by za nechet vošlo
Poriadok, samostatnosť a disciplína sa budujú a formujú predovšetkým v rodinách. Paradoxne, po nej volajú otcovia, ktorých to mala ZVS naučiť. Sú žiarivým príkladom, že zlyhala.
A čo služba vlasti? Ovládanie osobnej zbrane? Orientácia v teréne pod ťažobou bojovej situácie, nácvik koordinovaného útoku, či obrany, v rôznych podmienkach. Prvá pomoc, zdokonaľovanie fyzického fondu? A ďalšie veci, ktoré som sa mal počas toho roku naučiť? Počas 365 dní som zo samopalu vystrelili tri náboje. Hodil som jeden cvičný granát. Mali sme jeden, desaťkilometrový pochod. Topografiu a taktiku nám vysvetľovali rovnakí chlapci, ako som bol ja tak, že ich čítali z papierov. Na viac nemal štát peniaze. Po skončení tohoto trápenia som nebol o nič lepší vojak, ako na začiatku, akurát som bol bohatší o trpkú skúsenosť. Stratil som rok života. V konflikte by bol zo mňa ideálny "kanónfutr." Celé to bol zbytočný a zle organizovaný vojenský tábor pre dospelých.
Som skeptik, že by to v dnešnej dobe vyzeralo inak. Pri mizérii tohoto štátu to vidím na niečo podobné, akurát zabalené do hrubého, pichľavého plátna, akože, vlastenectva. Nie, nikdy viac.
