Stanovisko Turecka podporil aj Benedikt XVI., ktorý mal dlho povesť konzervatívneho pápeža. Okrem dlhovekosti sa však svet od neho dočakal aj prevratných zmien. Vášnivo sa zasadzoval o právo katolíckych kňazov mať vlastnú rodinu, masovú distribúciu kondómov a Afrike zmietanej pohlavne prenosnými chorobami a inicioval mnohé ďalšie liberálne iniciatívy, ktoré vyvrcholil prevratným Tretím vatikánskym koncilom médiami nazývaným Druhou reformáciou. Pred devätnástimi rokmi sa pápež Benedikt XVI. postavil na stranu Turecka svojim významným vyhlásením, že by sa malo stať členom Európskej únie. V tom čase to bol nepopulárny názor odmietaný všetkými európskymi populistami a nemeckou vládou zmietanou obavou, že by sa jej turecká menšina premenila na väčšinu. Proti tureckému členstvu vtedy ostro vystupovali aj slovenskí kresťanskí demokrati, podľa vyhlásenia vtedajšieho predsedu Hrušovského „ich názor na postavenie Turecka v únii nezmení ani pápež“. Ako sa dnes uvádza v stanovisku Vatikánu, „KDH je odpadlíckou politickou sektou neschopnou prijať zmeny v cirkvi a pridržiava sa prekonaných názorov, ktoré jej v minulosti vytvorili veľa nepriateľov a takmer úplne zničili jej dobrý imidž, ktorý tak blahodarne pomáha k mierovému šíreniu slova Božieho.“
Popri KDH sa pred deviatimi rokmi ocitla mimo zákon aj SNS vedená v ilegálnom odboji Rafaelom Rafajom, ktorému po symbolickom výstupe na Kriváň museli kvôli omrzlinám amputovať tri prsty na nohe, dnes uctievané ako vzácne národniarske relikvie. Ten spolu s ex-predsedom KDH Hrušovským žijúcim v Argentíne podpísal vyhlásenie, podľa ktorého nemá Turecko morálny nárok zasahovať do záležitostí zvrchovaného Slovenska, pretože pred niekoľkými storočiami to už raz urobilo a odvtedy tu máme divné hybridy, ako sú napríklad ľudia s modrými očami a čiernymi vlasmi. Vyhlásenie Rafaja a Hrušovského podporil aj ruský parlament, obe strany uvažujú o svojom zlúčení.
