reklama

Oneskorená pocta Mathiasovi Rustovi

Zúrili osemdesiate roky a učiteľka na základnej škole nám zadala tému slohovej úlohy s názvom Môj vzor. V rámci socialistického pokrytectva sme už ako deti vedeli, že si máme vybrať niekoho, ktorý zapadne do toho, čo sa od nás očakáva. Naivne som sa vybral hľadať inšpiráciu v týždenníku Život, ktorý sme odoberali kvôli televíznemu programu a rubrike Pele-mele, kde sa pravidelne objavovali aj maličké správy zo západného šoubiznisu, najčastejšie o tom, že sa plodnej speváckej dvojici Albanovi a Romine Powerovcom narodilo ďalšie dieťa.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

Poprelistovaní celej hŕby časopisov som celý zúfalý siahol po príbehupoštárky z akejsi dedinky na severe Slovenska, ktorá robila to isté, čokaždá poštárka. Ráno vstala a rozniesla poštu. V lete na Babete, v zimepešo. Slovenčinárka bola z môjho slohu evidentne sklamaná, považovalama za inteligentného chlapca a môj fingovaný robotnícky vzor v modrejtesilovej uniforme jej príliš nevoňal. V skutočnosti som mal vtedy chuťpísať o niekom úplne inom a k napísaniu toho textu sa dostávam ažteraz.

Jedným z najvtipnejších činov 80. rokov bolo pristátie malého lietadielka na Červenom námestí. Teda nie celkom tam, ale kvôlikráse príbehu to netreba hneď vyvracať. Mladý, tzv. západný Nemecpristál neďaleko námestia, kde sa vždy na 1. mája producírovalapolovica sovietskej armády pred plesnivými starcami z politbyra. Bol ztoho medzinárodný škandál a Mathias Rust skončil za mrežami. Jeho vládamusela zachovať vážnu tvár, a tak rozprávala o nerozvážnom čine ačloveku, ktorý si neuvedomil všetky dôsledky svojho činu. Rustov výletvšak splnil svoj účel, ľudia na Východe aj Západe sa na tom zabávali,zatiaľ čo vlády vydávali rozhorčené vyhlásenia. Celá politická fraškauž v tých časoch prestávala byť taká vážna a tento let jasne ukazoval,ktorej strane dochádza dych.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Akoskoro všetci v tom období, aj on sa zaujímal o medzinárodnú politiku, vtom čase už mal svet za sebou prelomové stretnutie Reagana a Gorbačova vRejkjavíku a objavili sa mierná náznaky optimizmu (občas aj prehnané,tuším pri tejto príležistosti Richard Müller na festivale politickejpiesne spieval o tom, že ´Svet sa už dohodol, konečne sa dohodol...´).Rust o svojom pláne nikomu nepovedal, aby ho náhodou neodrádzali. Akotvrdí dnes, chcel týmto činom urobiť most medzi Východm a Západom. Oreálnych následkoch svojho činu príliš neuvažoval, a tak po slávnompristátí 28. mája 1987 netušil, čo sa bude diať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Bolsi istý že musí pristáť na verejnom mieste, lebo sa bál KGB. Najprvchcel pristáť na Červenom námestí, ale bolo tam priveľa ľudí a bál sa,že by niekomu ublížil. V Kremli bolo na pristátnie málo miesta, takžepo troch obletoch Červeného námestia sa napokon rozhodol pristáť naneďalekom moste, odkiaľ sa mohol presunúť na námestie. Tam lietadloobklopil dav ľudí, cez ktorý sa k nemu musela predrať polícia.

Vtedy19-ročný Mathias Rust bol odsúdený na štyri roky v sovietskom pracovnomtábore. Za mrežami napokon strávil 432 dní, nebol však v pracovnomtábore, ale vo vyšetrovacej cele, pretože sa Rusi báli o jehobezpečnosť. Po prepustení sa vrátil do Hamburgu. Návrat domov nebolľahký, otrvavovali ho médiá, vďaka čomu schudol desať kilogramov aobjavili sa žalúdočné problémy. Reakcie boli dosť divné, ľudia na nehopokrikovali na ulici a dostal niekoľko vyhrážok že ho zabijú.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Celýlet bol možno pre niekoho nezmyselný čin, výrazne však pomohol zmenám.Gorbačov to totiž využil na veľké čistky v armáde, odvolal nielen dvochministrov, ale aj 2000 ďalších vysoko postavených vojakov, v drvivejvačšine komunistov brežnevovského razenia a odporcov perestrojky.

Hocisa bežne tvrdí, že Rusta nezachytili sovietske radary, pretože letelpríliš nízko, bolo to trochu zložitejšie. Rust mal veľké šťastie,pretože si jeho lietadlo niekoľkokrát pomýlili (napríklad s vrtuľníkmizo záchrannej akcie - deň pre jeho preletom v tejto oblasti došlo kleteckej havárii), svoju úlohu zohralo aj zostrelenie civilnéhokórejského lietadla pred piatimi rokmi, odkedy si v sovietska armádadávala vačší pozor a nestrieľala po všetko čo sa hýbalo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Rustovolietadlo nakoniec previezli spat do Nemecka, kde ho jeho letecký klubpredal za dvojnásobnú cenu než za akú ho získal. Kúpil ho japonskýbiznismen, ktorý si bol istý, že jeho hodnota pôjde hore. Prirovnal hok lietadlu Charlesa Lindbergha, čo bola pre Rusta veľká pocta.

Zamreže sa nedostal iba v Moskve, ale o dva roky neskôr aj v Nemecku - vnemocnici, kde vtedy pracoval, bodol zdravotnú sestru nožom (údajne sau neho objavil akýsi duševný blok) a odsúdili ho na dva roky. Šťastiemal aj tentokrát, odsedel si iba 5 mesiacov. Pre niektorých ľudí to boldôkaz, že Rust nebol celkom normánlny, čo sám odmieta. Po tejtoudalosti sa radšej na tri roky odsťahoval na Trinidad. Táto epizódatrochu narúša jeho obraz, podobne ako drobné krádeže v obchodoch, ktorénasledovali v ďalších rokoch. Na druhej strane sa Rust angažuje vthink-tanku na vyriešenie sporov na Blízkom východe, čo je pomerneušľachtilá činnosť.

Akovidíte, Rustov príbeh je omnoho vzrušujúcejší ako príbeh mojejpoštárky, kvôli ktorému som sa pred dvadsiatimi rokmi cítil dosťtrápne. A vlastne aj dnes :)

Ján Gregor

Ján Gregor

Bloger 
  • Počet článkov:  26
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Po pár rokoch mimo opäť vo vlasti. V rámci voľného času píšuci hlavne o kultúre na INAQUE.SK. Dočasne žijúci v Bratislave a jej okolí. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu