Znovu veľa pokrytectva, či už z mojej, alebo z inej strany. Áno, som pokrytec! A kto v dnešnej spoločnosti nie je? Kto môže povedať, čo chce? Ak začneme odspodu alebo zhora, je naša spoločnosť plná pokrytectva a predstieranej slušnosti. Stačí, aby prišla nepríjemná návšteva a ja nemôžem povedať, že dnes si ich tu výslovne neprajem a nech vypadnú, ale navarím kávičku a trepeme dve na tri. Respektíve riešime nejaký fakt "závažný problém". Najlepšie sú návštevy, ktoré sa prídu vyrozprávať a vy sa nedostanete k slovu.
Som rád, keď k nám príde návšteva. Otec musí hrať hostiteľa a venuje sa návšteve a aspoň nevymýšla, čo by sme išli robiť. Takže my deti máme pokoj, aspoň na čas. Ibaže existujú aj mobilné telefóny a väčšinou sa s ním jeho kamaráti dohodnú, že prídu večer, keď nie je robota.
Ale sa mi to teda zvrhlo! Začal som písať o pokrytectve a skončilo to pri mojej lenivosti. Fakt sa mi nechce nič poriadne robiť. S výnimkou mojej práce, ktorú vykonávam doma, takže sa veľakrát cez deň môžem vyhovoriť, že potebujem ešte niečo spraviť a pohodlne sa usadím v dielni. Ale má to aj nevýhody. Keď mám všetko hotové, otec o tom väčšinou vie, tak ma zapriahne spolu s ostatnými, a niekedy aj samotného. Keď nebolo toľko kšeftov, tak som to riešil brigádnicky. Našiel som si brigádu u kamaráta a stavali sme krovy a pokrývali strechy. Celkom ma to bavilo. Domov som chodil unavený a celkom som si zvykol na ťažšiu prácu, takže som mohol bez väčších problémov pomáhať aj doma a moja lenivosť toľko netrpela. A aj zdravotne som bol na tom lepšie. Aj som si čosi zarobil k mojej minimálnej mzde.
Ináč moja lenivosť je neobmedzená. Keby som nemusel, tak sa ani nehýbem. Len raz za čas mám chvíľky, keď nemôžem obsedieť na mieste. Stáva sa to hlavne, keď som prefajčený a znudený.
Ale aby som pokračoval o tom pokrytectve, ani neviem prečo ma to napadlo. Asi preto že znova nie som spokojný sám zo sebou. Asi by som sa mal zmeniť, zahodiť svoje neresti, zmeniť spôsob života a pohľad na svet.
Ale dnes radšej nie, radšej zajtra. Alebo pozajtra. A možno ešte neskôr.
Teraz som na to moc lenivý, vôbec sa mi nechce.
Ani dopísať tento paškvil sa mi nechce. Idem sa niekde rozvaliť a niečo si možno dám pod zub.
Alebo radšej nie, dnes sa mi už nechce.
Alebo ...
(Nechcelo sa mi ani hľadať obrázky k článku.)
