Ono to začalo tak, že ma oslovila kamarátka aktívna vo Zväze žien, či by som im nepomohol s organizáciou Mikulášškeho večierka pre deti. Znamenalo to zabezpečiť ozvučenie a minizábavu pre deti asi tak na dve hodinky. Nakoniec ale vyplynulo, že hľadajú Mikuláša, pretože predošlí traja vždy skončili štvornožky. Tak som to iba tak z recesie zobral. Nebolo to nič slávne, ale deti boli spokojné. Takto to pokračuje doteraz, či už ich lenivosťou zháňať lepšieho Mikuláša, alebo tým, že som fakt dobrý. :)
Tento rok stým bol menší problém. Mikuláš bol, dvaja anjeli tiež, ibaže čerti sa vyparili na koncoročnú schôdzu hasičov. Museli sme improvizovať a našťastie to vyšlo. Kamarátova suseda, 14 ročné dievča bolo ochotné zahrať čerta, tak sme ju zamaskovali a lepší čert ani nemohol byť, ibaže bol trošku nesmelý, keďže nebol zvyknutý na vystrašené pohľady detí a drzosť puberťákov.
Hlavného anjela som mal úžasného, s ďeťmi to vie. Takisto organizátori nič neponechali na náhodu a akcia sa vydarila. Najhorší úsek pre mňa ako Mikuláša bolo tancovanie s deťmi. Cez hustú bradu a obočie som nevidel dole a neraz sa stalo, že som takmer nejaké dieťa zašliapol. Strašne sa mi plietli pod nohy.
Ale boli šťastné, že si môžu zatancovať so sv. Mikulášom, a hlavne že dostali darčeky. Každý mi musel zarecitovať, zaspievať alebo sa pomodliť, pravda, s výnimkou najmenších. Tí sa ma väčšinou báli a ja som im nemal ako pomôcť premôcť strach, ale našťastie tam boli anjeli a tí sa o ne postarali.
Celkovo to bol pre mňa veľmi pozitívny zážitok. Stálo to za to. Tá chvíľka v nepríjemnom úbore stála za tie žiarivé detské úsmevy, niektoré pochybovačné, niektoré cez slzy.
Nakoniec som sa s nimi rozlúčil, upozornil ich aby sa snažili v škole a aby poslúchali rodičov a učiteľov. V čertovom vreci neskončil ani jeden, hoci zopár výrastkov tam nakúkalo.
Deti sa skvele zabavili, ja tiež a nabudúci rok si to dúfam znova zopakujem.
