Dobrý nápad???
Musímsa vám priznať k jednej mojej veličiznej záľube: veľmi rád študujem mapy.Zamestnáte ma tým aj na niekoľko hodín. Skrátka ma baví, pozerať si, kde asibýva strýko Rudo, kam pošlem mojich rodičov cez leto na dovolenku, aby som malod nich aspoň na chvíľku pokoj alebo hľadám salaš, o ktorom mi rozprával môjdobrý kamarát a majú tam podľa neho najlepší oštiepok v celej VeľkejFatre. Tak sa teda túlam, kam mi moje oči dovolia. A skoro nikdy to nieje nuda. Vždy sa pritom dobre zasmejem. Pučím sa ako malý chalan na dedináchs írečitým slovenským názvom. A že ich teda máme, to vám poviem.Napríklad, iba tak úchytkom: Ďurďoš, Čertižné, Potvorice, Vrtižer alebo Utekáč.Všetky tieto mená by obyvateľ susednej Českej republiky vyslovil ibas veľkou námahou a aj keby sa mu to nakoniec podarilo, bola by topekná psina. Mne osobne sa však páči dedinka, ktorá sa volá Milovaná. Juj,v takej by som hneď chcel žiť, aj keby som mal pod oknami miestnukafilériu. Pokojne by som jej udelil aj štatút hlavného mesta, nech sa to dá ajprekladať do cudzích jazykov. Veď takú Bratislavu nepreložíte aj keby ste sapotentovali. Myslím, že by sa to určite uchytilo.
Ale krásne znejú aj obce ako Driečna, Dobrá,Výborná, Korunková a to ani nespomínam Tajnú. No nemáme iba rázovité názvyobcí. Často je možné na mape vyčítať naozaj pekné pochabosti, až sa rozumniekedy zastaví na tým, že ako na to náš ľud prišiel. Veď súďte sami: Nebojsa,Tehla, Šopa, Doma alebo aj Grajciar. Na zamyslenie určite stojí aj názov obceKrám a západoslovenskej dedinky Výtok. Pri našom meste je zase Slopná. Asisi viete predstaviť, prečo dostala osada taký názov. A možno ani netušíte,že na východe Slovenska máme Havaj. No určite je ten náš krajší ako toamerické komerčné súostrovie v Tichom oceáne. Ba počul som dokonca, že aju nás je Praha. Ibaže tá dedinka nemá ani orloj, ani hrad a aniVáclavské námestie.
Ja,ako už starý znalec máp sa dokonca aj niekedy odvážim nakuknúť aj za hranicenašej domoviny. Snáď najkurióznejší názov dediny som našiel v Maďarsku.Volá sa Petarda. A najlepšie na tom je, že hneď za obcou sa nachádzalojedno z najväčších mínových polí v krajine. Petarda sa totiž nachádzana maďarsko-srbskom pomedzí. Keby som bol niekedy v živote blízko Petardy,určite by mi srdce nedalo a musel by som sa tam ísť pozrieť. Som totižzvedavý, že či má názov dedinky aspoň niečo spoločné s tým nebezpečnýmvybuchujúcim predmetom, ktorý majú snáď všetci malí chlapci tak veľmi radi.Lebo aj ja ako malý šarvanec som vždy po Vianociach nakúpil plno petárd, rakieta ohňostrojov. A to všetko iba preto, aby mi mohli na okamih žiariť očkáod toho, že som nechal niečo vyhodiť do vzduchu. Môjmu staršiemu bratovidokonca jedna taká petarda vybuchla aj v ruke. Nič sa mu našťastie nestalo,no z toho šoku začal na celé sídlisko hurónsky kričať: „Zabilo ma, zabiloma!!“ Dnes mi tie večné výbuchy už lezú na nervy a frflem na to, ako každýsprávny chlap. Ale aj tak v sebe stále nosím ten nedočkavý pocit toho, keďsom zapálil petardu a čakal som kedy vybuchne. A tak teda by somurčite ani dnes neodolal návštevededinky, ktorá má názov Petarda. Aj keď by som tam pravdepodobne žiadnupyrotechniku nenašiel, aspoň by som sa mohol chlapom v robote chváliť, žesom bol v dedine, podľa ktorej pomenovali výbušninu. A viete ako byzávideli??
Takvidíte, aké zaujímavé môže byť čítanie z máp. Niekedy si pri tom ajzaspomínate na svoje detstvo. Mám teda taký nesmelý návrh, aby namiestokrížoviek naša denná tlač, noviny, časopisy alebo pokojne aj odborné periodikáuverejňovali mapy a plány dediniek, miest, ba dokonca aj celých dolín.A pokojne by to mohlo byť vydávané aj na pokračovanie.
