Už asi nie si . . .
Prváláska??? ...uff...myslím, že existujú aj jednoduchšie otázky... Nepoznám na ňuodpoveď. No milý čitateľ, nemysli si, že som nenapraviteľný sukničkár, ktorýmal v živote toľko slečien, že si nevie spomenúť, ktorá bola jeho prváláska. Ja len neviem, čo pojem „prvá láska“ znamená. Kto to je?
Jeto tá malinká blonďatá spolužiačka, ktorú som mal tajne rád v druhomročníku na základnej škole? Nikdy som jej svoj obdiv nevyznal. Mala to pochopiťsama z mojich náznakov. Vlepená žuvačka do jej vlasov, hodil som do nejz celej sily volejbalovú loptu natelesnej výchove, a keď nepomáhalo ani to, tak som ju nakoniec naVeľkonočný pondelok išiel vyšibať. Vymlátil som ju korbáčom po zadkua hodil som ju do vane, ktorá bola napustená krištáľovo čistou, ľadovouvodou. Bol som skrátka nápadník sadista. No už vtedy som zistil, žetyranizujúci prístup nepomáha. Keď sa to dievčatko po veľkonočných sviatkochvyliečilo zo zápalu pľúc, jej matka ju nechala preložiť do susednej triedy, kdemala menej zvrátených obdivovateľov. Ale bola to moja prvá láska?
A čodievča, s ktorým som sa prvýkrát pobozkal? Nemôžem povedať, že som bol donej zbláznený. Nič také. Mal som asi 13 rokov, páčila sa mi, to áno, ale pomojom neúspechu z druhej triedy som dostal trocha strach z lásky. Užvtedy som totiž zistil, že tá občas dokáže veľmi bolieť. A preto somradšej k dotyčnej nevysielal žiadne náznaky, aby som ju náhodou nezranil.Ale aj tak to bola nakoniec ona, od ktorej som dostal prvý bozk. Teraz nemámvšak na mysli takú jemnú meninovú pusu na pravé líce. Dostal som naozajstný,ako hovorieva Boris Filan, plnotučný bozk. Aj keď nebol z lásky. Hrali smetotiž trápnu hru – fľašu. Náhoda asi chcela, aby som to po prvýkrát skúsil s ňou.Tak sa aj stalo, no musím uznať, že to nebolo nič príjemné. Dotyčná totižzatvorila svoj jazyk za zuby a mne nezostalo nič iné ako jej romantickyoblizovať sklovinu zubov. Po našom „zmyselnom“ dobrodružstve sa však nič väčšieneudialo. Jej v ten večer vyčistili zuby ešte viacerí chalani a jasom ešte pár týždňov po tom dúfal, že som sa jej po mojom bozku zapáčil. Stalasa tak mojou prvou láskou??
Aleboto bola tá, do ktorej som sa tak vášnivo buchol a ona moju lásku ako prváopätovala? Bol som zase o tri roky starší, navyše som už bol skúsený (veďsom sa už bozkával) a lásky som sa už tak veľmi nebál. Postupne som totižzabúdal na to, akú bolesť spôsobuje. A tak som sa zamiloval. Ba dokonca tobolo predsa len tak trocha romantické, lebo tá dôležitá iskra preskočila nadovolenke pri mori. Veď viete: šum mora, západ slnka, vymieňanie sipohľadov,...Ach...No keď už som svoju vytúženú nakoniec držal za ruku, zrazusom nevedel, čo mám ďalej robiť. Akoby som zabudol nechať sa viesť svojimsrdcom, citmi a vášňou. A to nedopadlo dobre. Nezabudol som, čo to jeláska. Ja som to vlastne nikdy nevedel čo láska znamená, a preto som si naňu nemohol spomenúť. No možné je aj to, že som sa zľakol toho, aby som zaseniekomu neublížil. Táto láska teda tiež netrvala dlho, ale dnes, keď už viem čomá nasledovať po vzájomnom držaní rúk, ma mrzí moja vtedajšia hlúposť. Prváláska bola teda ona?
Nomožno to bola tá, s ktorou som prežil všetko to, čo sa prežiťs prvou, ozajstnou láskou má. Kráska, ktorá ma naučila ako nádherne dokážuvoňať ženské vlasy, že na svete je stále pre koho žiť alebo, že človek dokážeplakať nielen od smútku, ale aj od radosti. Práve jej moje srdce patrilo zovšetkých prvých lások najdlhšie. Dokonca sa dá naša láska počítať na roky.A aj keď boli obdobia, keď sme sa ľúbili, sme sa neľúbili, sme sa ľúbili,sme sa neľúbili, sme sa ľúbili...nakoniec zvíťazilo to, čo malo nasledovať. Noto našim srdciam nezabránilo, aby sa po tom všetkom aj tak nemilovali. Niekoľkomesiacov totiž boli spojené do jedného celku. A na to sa predsa len taknedá zabudnúť. Iba pri nej som si istý, že to bola láska. Avšak či bola prváa či ju niekto už dávno predtým nepredbehol, neviem na sto percentpovedať.
Slovnéspojenie „prvá láska“ by asi malo byť definované v nejakom slovníku.Konečne by som sa z toho mohol vysomáriť, lebo ma z toho zbytočnebolí hlava. A navyše, keď takto spomínam na svoje vyvolené, musím uznať,že v láske sa mi veľmi nedarí. Budem asi musieť navštíviť nemecký Mníchov. Tam totiž majú otvorenú unikátnukliniku, ktorá lieči ľudí so zlomeným srdcom. Možno, že mi pomôžu dostať saz toho. A keď nie, tak sa aspoň budem môcť chváliť, že som sa liečilaž v ďalekej cudzine.
Keďžesom optimista, tak to celé zakončím nádherným výrokom od geniálnehofrancúzskeho spisovateľa Honoré de Balzaca:
„Na prvej láske je najkrajšie to,že nekončí sobášom.“
