Otec s mamousedeli ako obyčajne pri stole v kuchyni. Otec sa pokúša lúštiť krížovku,ktorú za neho aj tak vždy dokončí jeho manželka a mama práve obhrýza kostiz kuraťa, ktoré som nezjedol. Zrazu sa mama pozrie na kalendár, na chvíľusa zamyslí, utrie si mastné ústa a povie otcovi: „Ty, však mi sme malipredvčerom výročie svadby. 28 rokov.“...Otec odtrhne hlavu od krížovky, tiežpozrie na kalendár a zareaguje: „Ty, a fakt. Máš pravdu.“. Potom saznovu ponorí do krížovky a mama ďalej obhrýza kosti....
Budem aj ja takýto po (skoro) 30 rokoch manželstva?...viem, že moji rodičia nemajú čo oslavovať. Akurát tak 28 rokov spoločnéhosledovania televízie... Skôr im to asiprišlo ľúto... Je zaujímavé ako čas zničí všetko pekné. Niektoré páry na začiatkuvzťahu oslavujú každé výročie: deň, kedysa spoznali, keď začali spolu chodiť, deň ich prvého bozku, prvého milovania,deň, keď sa zasnúbili, zosobášili,...Len ťažko určiť, ktoré z týchtovýročí je nezmyselné, a ktoré si naozaj zaslúži pripomenutie. Čas tútodilemu väčšinou vyrieši za nás. Spomienky nám nakoniec zostanú na tomnajdôležitejšom dni. Teda, niekedy ani na ňom... Na čo však spomínajú mojirodičia, keď nie na svoju svadbu?...neviem...za to však viem, čo je na výročínajlepšie:
....Najlepšie navýročí je to, že dostanete plnotučný bozk od vašej lásky úplne zadarmo.
PS: Halina Pawlowskáv jednej svojej knihe opísala situáciu, ktorá sa stala jej kamarátke: Jejmanžel prišiel domov s kvetinami a hovorí svojej žene: „Miláčik,všetko najlepšie k výročiu. To čumíš, že som nezabudol, však?“ Jeho manželkamu však kvety oplieskala o hlavu, lebo jej muž si síce spomenul na výročiesvadby, ale na to, ktoré oslavoval s predchádzajúcou ženou... Čas niekedy predsa len zlé spomienky nevymažeúplne.
