Čierne hory I. Chlapec

Nie všetky deti na svete sa majú dobre a Alte je jedným z tích, čo sa nemajú práve najšťastnejšie.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Vysoko v Čiernych horách stál chrám mníchov Bielej ruky. Nikto do tohto chrámu nesmel a nikto z neho tiež nevychádzal, vystačil si úplne sám. Po celú dobu svojej existencie sa okolo neho spriadali všemožné legendy a mýty, ale keďže nikdy nikto nenazrel dnu, nedali sa ani potvrdiť ani vyvrátiť. Mnohí tvrdili, že sa tam skrýva nejaké veľké zlo, iný zasa vraveli, že v noci z neho vychádzajú podivuhodné zvuky a že najvyššia veža žiari jasným svetlom. Neďaleko chrámu ležala pod kopcami malá dedinka Trs. Všetci sa poznali, mali sa radi a pomáhali si, ako to už v nehostinných podmienkach vysokých hôr a malých dediniek často býva. Nuž a samozrejme, že v dedinke žili aj deti obyvateľov. Lenže nie všetky deti mali rodičov. Alte, chlapec ktorý žil v dedine od svojho detstva, sa týmto pýšiť nemohol. Ako malého ho našiel jeden starý statkár pri bráne Chrámu a vzal ho pod svoju opateru. Nikto netušil, kde sa pri chráme vzal, ale dedinčania ho prijali medzi seba ako rovného. Aspoň pokiaľ statkár žil. To však nebolo dlho. No a keďže chlapec bol jedinou statkárovou rodinou, nemal sa po jeho smrti o chlapca kto starať. Mal vtedy len päť rokov, keď ho starosta „vyhnal“ z otcovho majetku, pretože zákonne naňho právo nemal, a chlapec musel prežívať ako sa dalo. Jedného dňa, keď sa prechádzal po dedinskej ulici...„Hej!“ zvolal naňho mäsiarov chlapec. „Vieš, že ty tu nemáš čo robiť!“ Zodvihol zo zeme kameň a z celej sily ho hodil Altemu do tváre a na obočí mu rozrazil drobnú ranku. Teplá krv chlapcovi začala stekať po tvári spolu so slzami. „Zmizni odtiaľto, ty bastard!“ volal naňho mäsiarsky chlapec. Za jeho chrbtom sa zjavili ďalší dvaja chlapci a jedno dievča v dlhých šatôčkach. Alte na ňu pozrel, tak ako to rád robieval, vždy však cez konáre kríka za ktorým sa skrýval alebo spoza múrika pri ceste, keď išla s otcom na nákupy. Raz sa mu dokonca prihovorila, keď sedel v prachu cesty a utieral si zo špinavej látkovej košele niečo, do čoho predtým spadol kúsok vyššie na kopci. „Nikdy som ťa nevidela oblečeného normálne, ako človeka. Takto vyzeráš ako strašiak. Ocko mi dal toto, hádam by si to mohol využiť.“ Podala mu do ruky zopár drobných mincí. „Aspoň sa pekne obleč a možno sa spolu niekedy pozhovárame.“ Obrátila sa na päte a utekala za svojím otcom. Alte si prezeral mince v ruke a ticho jej ďakoval, lebo nahlas by jej nepovedal ani slovko. Sledoval ako sa na minciach odráža slnečné svetlo, ako sa krásne ligocú a rozmýšľal, čo pekné si v obchodíku kúpi, aby sa Elhene páčil. Pomaly sa pozviechal na nohy, oprášil si už aj tak dosť špinavé a otrhané oblečenie a vykročil po cestičke smerom do dediny, aby nazrel do obchodu krajčíra Eliota. Keď tam prišiel, uvidel v sklenenom výklade zelený kabátik a pod ním podobne sfarbené nohavice. Pod nimi stálo na drevenej tabuľke napísané: Dnes oba kusy za cenu jedného.Keďže ho statkár naučil aj trocha počítať a narábať s peniazmi, rýchlo si spočítal, že má peniaze presne na takýto kabátik a nohavice. Už sa tešil, ako sa dievčaťu svojich snov ukáže na oči a pochváli sa jej, ako dobre nakúpil. Otvoril dvere obchodu a pozdravil, tak ako ho to statkár učil. „Ale ahoj Alte,“ pozdravil ho milo krajčír Eliot. „Ako sa máš?“„Ujde to,pane,“ odvetil slušne. „Vaša pani sa už má lepšie?“„Áno, ďakujem, tie byliny jej veľmi pomohli. Ešte že sa v lese vyznáš tak ako nikto.“„Nie je za čo.“„Ako ti pomôžem? Nechýba ti nič?“„Nuž čo by mne mohlo chýbať? Teplá strava? Horúca kúpeľ? Miesto, ktorému by som vravel domov? Nie, nič mi nechýba.“ Poznamenal smutne Alte a sklonil hlavu.„Alte...“ zadrhol sa Eliotovi hlas, podišiel k chlapcovi a chcel ho chytiť za detské rameno, zastavil ho však drsný, prísny hlas.„A ten čo tu robí?!“ ozval sa hromový krik krajčíra Oberta, Eliotovho otca. „Nevravel som ti, aby si sa s tým chlapčiskom nerozprával?!“„Ale otec, prišiel niečo kupovať.“ S nádejou pozrel na Alteho. Obchod bola jediná vec, ktorá mohla starého Oberta presvedčiť, aby chlapca nechytil za golier a nevyhodil z obchodu. Dúfal, že Alte naozaj prišiel niečo kúpiť, inak by sa otec príšerne rozzlobil. „A čo také?“ spýtal sa zvedavo Obert.„Chcel by som tie zelené nohavice a kabátik, čo sú vo výklade, prosím.“Eliot podišiel k výkladu, zložil mu oblečenie a položil ho na pult pred seba. „Tak to sú tri zlatky,“ usmial sa Eliot, hľadiac na chlapca s radosťou, čiastočne aj šťastím. „Chlapče, ty nevieš počítať?“ oboril sa Obert na svojho syna, keď mu Alte podával tri zlatky. „Veď dokopy to je šesť nie?“„Ale veď dnes je tá akcia, otec.“ Bránil sa Eliot. „Nuž, práve skončila!“ Vzal Obert tabuľku s nápisom a zlomil ju na dve časti. „Alte, musím ťa požiadať ešte o tri zlatky.“ „Toľko už nemám,“ odvetil so slzami v očiach Alte.„Tak si aspoň vezmi za tie tri zlatky kabátik, zahreje ťa v chladných nociach.“„Nič také!“ oboril sa na syna Obert. „Toto je komplet a ten sa oddelene nepredáva!“„Ale otec...“„Už som povedal!“Viac už Alte nepočul. So slzami vybehol z obchodu von a utekal rovno do lesa. Drobné mince ostali ležať v prachu cesty pred krajčírovým obchodom.Nuž a teraz, o deň neskôr, stáli tu pred ním deti, ktoré sa mu smiali a bola s nimi aj dievčina, ktorá mu peniaze dala.„Ako to vyzeráš?!“ zavolala naňho so smiechom a zlosťou v hlase. „Nedala som ti peniaze? Čo si s nimi urobil?!“„Ja...“ Nedopovedal to, ďalší kameň mu presvišťal okolo hlavy a tesne ju minul. „Bež ty špina!“ kričali naňho deti. On však stál na mieste, na takéto výlevy si už privykol. Pozeral na dievča, z očí mu kanuli slzy, stekali mu po líčkach a drobná rúčka zvierajúca medailónik na krku sa pomaly spustila k telu. Ďalší kameň mu presvišťal okolo boku, znova sa ani nepohol. Potom priletel posledný... Trafil priamo do medailónu na jeho krku a rozbil malý kamienok v ňom na márne kúsky. Alte sklonil hlavu a pozrel si na krk. Keď zbadal prázdnu obrúčku, ktorá ostala po medailóniku, čo mu daroval statkár keď mal tri roky, podlomili sa mu kolená. Slzy sa pustili plným prúdom a drobné rúčky hľadali v prachu cesty zbytky kamienku, ktorý mu mal nosiť šťastie. Počul smiech detí pred ním, no potom sa zarazil. V smiechu rozoznal ešte jeden hlas. Zodvihol oči a zbadal, že aj dievčatko sa smeje. Smeje sa ako sa on nikdy nesmial, bláznivo a kruto. Dal sa na útek. Bežal preč z dediny, za sebou počul krik Eliota, ktorý vybehol z obchodu. Za ním nasledoval Obert a ďalší dedinčania. Sledovali ho, ako beží hore kopcom, míňa stromy a kríky, divo kričí nezmerným smútkom, preklína všetky mocnosti sveta za utrpenie, ktoré musel prežiť a beží. Uteká od všetkého čo nemal a mať chcel. Sprevádza ho bujarí smiech a posmešky doliehajúce v ozvene až k nemu na vrchol kopca. Zbadal pred sebou kusy kameňa, navŕšené na vysokej hromade, v ktorej spoznal múr. Začal sa štverať, kameň po kameni až na samý vrchol. V ušiach stále počul ten bláznivý smiech a posmešky všetkých, ktorí ho nenávideli len preto, že bol iný a nepoznali ho, že nebol jedným z nich. Všetkých ich nechal za sebou.Možno toho bolo už presalen dosť. Celý život sa skrývať v lese, živoriť na korienkoch. Nikdy ich nenapadlo venovať mu oblečenie a kúsok jedla. Päť ročné dieťa, ktoré sa musí pretĺkať životom horšie ako dospelý muž, keď ostatný v jeho veku ťahajú koníkov, plávajú v rieke a pasú húsky. Keby tak mal otca, ktorý by ho naučil vyrezávať hračky z dreva, matku ktorá by ho bozkami ukladala spať... To nikdy nepoznal a preto ho tie deti toľko nenávideli. Bol iný, našli ho pri chráme a toho sa všetci boja. Možno tam by mal aj skončiť, tam kde začal. Keď porazil na vrchol, ešte raz sa obzrel, aby videl, aké príkorie a nespravodlivosť za sebou necháva. Urobil krok vpred. Lenže ten dopadol do prázdna pod ním.

Jakub Janičkovič

Jakub Janičkovič

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Obyčajný chalan, ktorého baví písať poviedky, počúvať dobrú hudbu a ktorý by bol rád, keby ste jeho práce komentovali :) Zoznam autorových rubrík:  Krátke poviedky

Prémioví blogeri

Róbert Ďurec

Róbert Ďurec

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

682 článkov
Adam Valček

Adam Valček

6 článkov
Skryť Zatvoriť reklamu