Bioodpad

O čo vlastne ide pri bioodpade ? To, že máme prebytok odpadu a nevieme sa aspoň tu na Slovensku s tým vysporiadať je fakt. Pritom, ak by sme sa venovali poriadne triedeniu od osvety až po samotné ukladanie, možno by bolo o osemdesiat percent menej toho, čo je teraz problém. Najväčším problémom skládok nie sú plasty a iný odpad, ale je to bioodpad. Respektíve všetko čo je biologicky rozložiteľný odpad, ktorý sa nám nechcelo vytriediť. Problém s bioodpadom ani tak nieje s objemnosťou, ale s rozkladaním bez prístupu vzduchu, presnejšie kyslíku. Tento odpad sa na skládke nerozkladá prirodzeným spôsobom, ako na domácom, alebo priemyselnom veľkom kompostovisku. Pri prirodzenom rozklade za pomoci mikroorganizmov vzniká CO2, ktoré môžu následne rastliny absorbovať a uložiť na dlhšie obdobie. Na skládkach však vznikne metán (CH4), ktorý je dvadsať krát silnejší skleníkový plyn ako CO2 z krátkodobého hľadiska a rastliny ho neabsorbujú ako CO2. Problémom je vlastne vrstvenie a zhutňovanie odpadu, aby sa na skládku zmestilo väčšie množstvo odpadu a tak sa ušetria peniaze na otváranie nových skládok. Tak vzniká prostredie bez vzduchu a ideálne pre vznik metánu. Stačia jednoduché opatrenia v rodinách. Hovoriť o tom s deťmi, rodičmi, starými rodičmi a dávať bioodpad do hnedých nádob. Urobiť malá domáce kompostovisko a tak znížiť náklady na odvoz odpadu. Na sídliskách by sa dalo urobiť aj komunitné kompostovisko, ale je to omnoho náročnejšie ako malé domáce kompostovisko. Je to totiž ideálne miesto pre drobné hlodavce, ktoré by sa tam nasťahovali. Riešením je aj dotrieďovanie komunálneho odpadu, kde by sa odpad mechanicky, alebo manuálne triedil a tak by sa problém dal veľmi efektívne vyriešiť, ale cena za komunálny odpad by rapídne stúpla. Dotrieďovanie odpadu je náročné na priestor a pracovnú silu a tak sme naspäť pri domácom triedení odpadu. Treba ešte doplniť, že na nových skládkach sa metán odčerpáva a následne sa spaľuje. Pri spaľovaní sa z neho urobí elektrika podobne ako v plynových elektrárňach.