Mám Maroko rád.

Maroko. V poslednom období sa o Maroku píše, ako o krajine ktorá nám do Európskej únie tlačí migrantov a chce ju zničiť. Nepáči sa mi tento naratív a nemôžem s tým súhlasiť. Napriek tomu, že svet obletelo pár videí z prieniku cez prísne chránenú hranicu. Každý sa chce k tomu vyjadriť a utrhnúť si trochu slávy, ale mali by sme sa na to pozrieť pravdivou optikou a klásť stokrát viac otázok rôzneho charakteru. Napríklad, čo máme ako Európania z Maroka a za akú cenu ? Ako sa žije v Maroku? Aké je tam podnebie a krajina ? Ako sa žije v chudobných častiach Maroka a v horských dedinách? Sú v Maroku iba Marokánci ? Je v Maroku pokoj a mier? Aké je tam náboženstvo a sloboda?  Aké je tam zdravotníctvo a školstvo? Aký priemysel a ekonomika? Kto vlastní najväčšie podniky v Maroku a má z toho biznis? Čo mám ja z Maroka čo má Maroko zo mňa, z mojej Európy? Na začiatok by asi toľko otázok stačilo. Treba ich však zodpovedať a to by mal urobiť každý sám, alebo všetci spolu. Ak by sme sa do toho spolu pustili, vzniklo by z toho prekrásne dielo o krajine, ktorá nás živí a bude živiť ešte veľmi dlho. Mám rád ako znie to slovo MAROKO. Najviac ma priťahujú oceánske pláže stretávajúce sa s púšťou v hluku vlhkého vetra v dedinkách pod Agadirom, kde už roky túžim ísť a odpočinúť si na pár dní a sledovať ako sa odparuje slaná voda, zanechávajúc za sebou biele fľaky soli na nerezovom plechu. Maroko nie je problém. Problém sme my a naša nadutá lakomá slepota reality. Dá sa o Maroku písať a písať, urobme to však poctivo a spolu.