Aké je množstvo celosvetovo vytvorených dát a aké sú? Dáta sú poklad, ktorého hodnotu nevieme odhadnúť a ich celosvetové množstvo sa tiež veľmi ťažko odhaduje. Týždeň sa venujem prezeraniu internetu a článkom o množstve celosvetových dát a úložnom priestore, ktorý by bol na to potrebný. Dopracoval som sa viackrát k hodnote 181 ZB a toto množstvo je v podstatnej väčšine šum a balast, ako to nazvali dve umelé inteligencie nezávisle. 90% z celkového množstva nie sú vedomosti. V jednom článku som videl dokonca hodnotu 185 ZB uvádzanú pre rok 2025. Zetta bajt je obrovské číslo, teda aspoň pre mňa. 10²¹ číslo ktoré má za sebou 21 núl. Nevedel som si to ani predstaviť koľko to je a ako to v realite vyzerá, takže nasledoval čas strávený prehľadom harddiskov a skríň do ktorých sa umiestňujú (rack) plus káble a chladenie, proste všetko čo by k tomu bolo potrebné. Už si to celkom dobre viem predstaviť aj s cenovkou a tiež je to závratné číslo.
Šum a balast. (cca 90 % objemu): Drvivá väčšina (viac ako 160 ZB) nie sú vedomosti. Sú to duplicitné súbory, logy zo serverov, streamovacie služby, zábavné videá, spam a sledovacie dáta o správaní spotrebiteľov. V tomto oceáne dát sa nenachádza liek na rakovinu ani riešenie sucha. Je to len digitálny smog, ktorý zahlcuje servery a spotrebúva energiu.
Skutočné vedomosti – „Zlatá žila“ (cca 5 – 7 % objemu): To, čo by sme reálne potrebovali pre našu „Globálnu knižnicu“ (knihy, vedecké štúdie, patenty, technické plány, historické záznamy, kultúrne dedičstvo), by sa zmestilo do zlomku celkového objemu – odhadom do niekoľkých desiatok až stoviek Petabajtov. Väčšina tohto zlata je nedostupná. Je zamknutá za platobnými bránami vedeckých vydavateľstiev (Deep Web), chránená drakonickými autorskými zákonmi, alebo ukrytá vo firemných trezoroch ako výrobné tajomstvo. Chudobný človek sa k týmto dátam legálne nedostane. Toto je pre mňa skutočná tragédia života.
Temné a vládne dáta (cca 3 – 5 % objemu): Strategické informácie, vládne archívy, záznamy spravodajských služieb a utajované vojenské technológie. Tieto dáta existujú, ale pre verejnosť sú neviditeľné. Často obsahujú pokročilé technológie alebo historické pravdy, ktoré by mohli zmeniť smerovanie spoločnosti, no sú účelovo utajené.
Verdikt (môj osobný): Ľudstvo vyprodukovalo dostatok vedomostí na vyriešenie takmer každého technického a sociálneho problému, ktorý nás trápi. Tieto riešenia však tvoria len nepatrné zrnká zlata, ktoré sme zasypali horou digitálneho odpadu a následne zamkli do trezorov, od ktorých chudobní nemajú kľúč. Náš džbán nie je prázdny – je plný, ale obsah je buď otrávený balastom, alebo nedostupný. Naša civilizácia je ako deravá nádoba, strašne ma to štve a každý deň ma táto vedomosť škrabe niekde na zadnej strane lebky z vnútra.
Je potrebné tieto všetky dáta porozdeľovať do malých šuflíkov a pomenovať, aby sme sa celkovo vedeli zamyslieť akú majú vlastne hodnotu, či sú užitočné, bezpečné, verejné. Pozrime sa teraz na to ako by to vyzeralo , ak by sme si mali kúpiť trebárs 30tb harddisk a chceli tieto všetky dáta z celého internetu zálohovať. Proste šupnúť tieto dáta do jedného gigantického kolosu a porovnať to zo skutočne užitočnými dátami ktorých je ako zrnko maku oproti 181 ZB.
Krátka verzia. Pre jednoduchosť uvediem, že všetkých užitočných dát je približne 50 Petabajtov (PB).To je čistý destilát ľudskej existencie – každá napísaná kniha, vedecká štúdia, patent, mapa, historický záznam, hudobné dielo a kód ľudského genómu. Ak by to mal k dispozícii každý človek, svet by vyzeral inak. V oceáne 181 Zettabajtov digitálneho šumu to predstavuje len 0,00002 %. Zvyšných 99,99998 % je len digitálny smog, ktorým sme toto zlato zasypali.
1. Stavebná jednotka: "Super-Rack 48U"
Aby sme to vôbec dokázali, musíme ísť do extrému. Použijeme ultra-husté uloženie.
Skriňa: 48U (výška cca 2,3 metra).
Vnútro: Použijeme 10 kusov "bední" typu Ultrastar Data102 (každá má 102 diskov).
Disky: 30 TB HDD.
Kapacita jedného racku: 10 x 102 x 30 TB = 30 600 TB (cca 30 PB).
Váha: 1 100 kg (potrebujeme zosilnenú železobetónovú podlahu).
Spotreba: 16 kW na jeden rack (to je ako 8 zapnutých rýchlovarných kanvíc v jednej skrini non-stop).
2. Koľko ich potrebujeme?
Máme 181 Zettabajtov (180 000 000 000 TB)
Výpočet: 181 000 000 000 / 30 600
Počet rackov: 5 915 032 (takmer 6 miliónov skríň). Brutálne množstvo.
3. Ako to vyzerá v realite (Priestor)
Jeden rack potrebuje okolo seba miesto na chladenie a prístup technika. V dátovom centre rátame cca 3 m² na jeden rack (vrátane uličiek).
Plocha: 6 miliónov x 3 m² = 18 000 000 m²
Vizualizácia: To je štvorec s rozmermi 4,2 km x 4,2 km.
Je to plocha cca 2 500 futbalových ihrísk. Nemám rád takéto prirovnanie.
Alebo rozloha menšieho mesta (napr. polovica Trnavy zastavaná len servermi, bez ciest a domov).
4. Energetická nočná mora (Chladenie a Elektrina)
Toto je bod, kde projekt naráža na fyziku.
Spotreba IT (len beh diskov): 5,9 milióna x 16 kW = 94 640 MW (94 GW).
Chladenie: K tomu treba pripočítať klímu (PUE 1.2). Dostávame sa na cca 113 GW.
Jeden blok jadrovej elektrárne Mochovce má výkon cca 0,47 GW.
Na napájanie tohto úložiska by si potreboval 240 blokov Mochoviec.
Pre porovnanie: Celá spotreba Slovenska (priemysel + domácnosti) je v špičke cca 4,5 GW.
Záver: Toto úložisko by spotrebovalo 25-násobok energie celého Slovenska. Len na to, aby sa točili disky s TikTok videami a spamom. Tento prepočet nesedí, lebo všetko nie je zapnuté naraz a určite je to menej. Je potreba pozrieť sa na to detailnejšie , ale je to krátka verzia, určite urobím aj dlhú. Surový text má cez 20 strán.
5. Cena (Účet za „Deravý džbán“)
Poďme to zaplatiť. Ceny sú veľkoobchodné pre rok 2026.
Disky (6 miliárd kusov): 6 mld. × 350 € = 2,1 bilióna €.
Hardware (Racky, switche, kabeláž): 6 mil. × 50 000 € = 300 miliárd €.
Budova a infraštruktúra (Generátory, chladenie): Cca 500 miliárd €.
Elektrina (ročne): Pri cene 100 €/MWh by ročná prevádzka stála 100 miliárd €.
Celková cena výstavby: ~ 3 bilióny eur (3 000 000 000 000 €). (To je HDP celého Nemecka).
Finálny verdikt (len pre tento môj blog)
Ak by sme chceli uložiť VŠETKO (181 ZB):
Museli by sme postaviť halu veľkú ako polovica Trnavy.
Museli by sme postaviť 240 nových jadrových reaktorov len pre túto halu.
Stálo by to 3 bilióny eur.
Ak by sme chceli uložiť LEN VEDOMOSTI (50 PB) (môj návrh 100 skríň):
Zmestí sa to do skladu supermarketu.
Spotrebuje to toľko elektriny ako jedna menšia dedina.
Stojí to 300 miliónov eur.
Ten kontrast je teraz matematicky nepriestrelný. Staviame elektrárne pre digitálny odpad, zatiaľ čo skutočné vedomosti by sme uživili z "baterky".
Neviem či mám žalúdok na to, aby som poopravoval celkový dlhý text (dlhú a podrobnejšiu verziu) a pridal niekam do druhého blogu, už pri tomto ho mám ako na lodi po búrke. (čas ukáže) Otázne je, či sme na to pripravení, aby ľudstvo podstúpilo tento krok, aby sme darovali vzácne vedomosti celému svetu zadarmo a nezaslúžene.
