Čo nám zaisti naša vláda na Slovensku? (web)
Nebude to taký typický článok o politike, ktorých na SME-čku denne pribúda viac než dosť. Bude to skôr recenzia mladého človeka, ktorý by sa chcel v tejto krajine rozvíjať, no nemá na to dostatočne možnosti a najlepším východiskom je vraj, zmieriť sa s týmto záverom alebo v tom lepšom prípade opustiť hranice tohto štátu.
Posledný mesiac som si začala viac všímať ľudí okolo seba, tých ktorých poznám, tých s ktorými som v každodennom styku. Začala som si však všímať najmä tých, ktorých nepoznám. Cudzincov, ktorí so mnou cestujú v autobuse, ktorí čakajú na zaplatenie so mnou v tom istom rade v supermarkete, ktorí nezištne sedia na lavičke v mestskom parku, aj tí, ktorí prespávajú na autobusovej stanici. Začala som si viac všímať osudy, výrazy, postoje, celkove dojmy ľudí, ktorí ma poznajú aj nepoznajú. Prišla som k jednému záveru : Nikto z nás si naozaj nevšimol že ľudia stratili radosť v živote, že sa nemajú dôvod usmiať? Kde je spravodlivosť v tomto štáte, je to bieda ktorá im zobrala úsmev z tváre?
Slovensko je rieka, ktorá ma dva brehy. Na jednom sú politici a ľudia, ktorí vedia manipulovať s tými na druhej strane rieky. Druhý breh je tvorení obyčajnými ľuďmi, ktorí sa narodili v tomto štáte a majú možno väčší potenciál, ako tí "za vodou", no nemajú na to dostatok možnosti a známosti dostať sa na druhý breh k "vyvoleným".
Prečo pre politikov a štátne zriadenie.
Prečo keď vchádzam do autobusu,t ak šofér mi nemá ochotu ani pozdraviť? Prečo mladí ľudia sú nútení odchádzať od rodín za lepšou prácou do zahraničia? Prečo musia matky z materských dovoleniek odchádzať do práce od deti? Prečo v meste z 10 okoloidúcich. Je 6 z nich nahnevaných pretože napr. kráčajú s plnou rukou šekov k pošte, ďalší 3 kričia do telefónu, a iba jeden jediný sa prechádza mestom so psom, no tiež neprejavuje žiadne extrémne známky radosti. Prečo ľudia každodenne zvažujú čo hodia do nákupného košíka v supermarkete? Prečo predavačka v supermarkete ti popraje dobrý deň z kyslou tvárou a žiadnymi známkami ochoty? Prečo mladý človek nemá chuť vyštudovať v tomto štáte? Prečo nemá mladý človek s vysokou školou žiadne ponuky práce, ktoré by ho dokázali uživiť a prácu ktorá by ho robila šťastným? Prečo ľudia nemajú inú možnosť ako zostať ticho a zmieriť sa s ich osudom. Všetci mlčia a sú si vedomí toho, že sa to tak skoro nezmení!
Každý deň v televíznych správach a na internete sledujem desiatky článkov a reportáži, o tom ako sa naša krajina rozvíja. Ako, ako, Ako? To je moja základná otázka. Ako sa naše Slovensko rozvíja? Aké výsledky vidno po vystriedaní desiatok strán v našom parlamente? Ja, ako večný optimista na túto otázku, síce nemám odpoveď, ale viem zdravým rozumom usúdiť, že to čo sa v tejto krajine deje, určite nie je k ničomu prosperujúce, Ba naopak prehlbuje vo mne predstavy o tom, ako čo najskôr odísť z mojej rodnej krajiny. Krajiny, ktorá ponuka tak veľké množstvo iba závistlivých ľudí, ktorí sú bez možnosti odcestovať, pretože majú napr. založené rodiny, nemajú dostatočne financie alebo neovládajú jazyk, sú priemerní natoľko, že neodídu z krajiny v ktorej sa narodili. Neodcudzujem Vás, ktorí zostávate v tejto krajine. Odcudzujem systém a ľudí, ktorí vám vo vašej rodnej krajiny, nedajú možnosť byť zabezpečený a šťastný! Verím na dobro ľudí,a vždy hľadám pozitívny nadhľad na vec, ale viem že dobro nedosiahneme, bez dobrých možnosti, ktoré si nevybudujeme v štáte v ktorom sa nachádzame. Ďalšou otázkou je, ako si ich vybudovať? Ako môžem získať dobrú pracovnú ponuku, po tom čo vyštudujem? Odpoveď neviem nájsť, aspoň zatiaľ nie. Ale určite to chce zmenu, TAM HORE u "vyvolených"!
Dá sa to vôbec zmeniť?
Diskusie typu : „ si príliš mladá ,na to aby si vedela o čom je život“, si rada prečítam, ale môžem sa priznať k tomu, že som mala možnosť pracovať v cudzine, každý rok počas letných prázdnin od svojich 15 rokov, ako obyčajný pracovník a môj týždenný plat za 5 dni od pondelka do piatka, sa rovnal 15 dňovej mzde na Slovensku, a pracovala som ako študent. Normálny zarábajúci človek si v cudzine dokáže zaplatiť bývanie, uživiť rodinu a dokonca isť cez víkend na nejaký výlet alebo si našporiť na dovolenku - dopriať si oddych, relax, užívať si chvíle s rodinou, priateľmi, kúpiť si nový telefón, notebook, hoci čo.... čo si ľudia na Slovensku nevedia predstaviť kúpiť, bez možnosti zadlženia sa nejakej banke. Nechcem sa ani zmieniť o tom, aké možnosti má kvalifikovaný a vyštudovaný človek v cudzine narozdiel od našich absolventov vysokých škôl.
Viem aj to, že hmotné veci nie sú príčinou šťastia v ľudskom živote. Som natoľko ľudský založená, že pre mňa má väščiu hodnotu priateľstvo, rodina, láska ako peniaze a materiálny majetok. Avšak nedokážem sa pozerať na ľudí, ktorí vstávajú s tým pocitom, že nevedia, za čo budú do konca mesiaca žiť. Za čo si ma napr. mladý človek kúpiť nový byt, aby sa osamostatnil založil si vlastnú rodinu? Nedokážem sa pozerať ani na ľudí, ktorí sú každým dňom viac nešťastní so svojich životov a žijú v tomto štáte už iba pre pocit domova, pre nič iné.
Späť k posolstvu tohto mierne politického článku, v ktorom som sa zase nechala uniesť skôr súcitom ľudí. Čo ďalej spomenúť k našej krajine? Možno sa môžeme pochváliť pôžičkou Grécku, našim šľachetným gestom, ktoré sme spravili pre túto krajinu, pretože tak ekonomický dobrá krajina ako sme my, si to predsa môže dovoliť. Mlčiace šachové figúrky, to sme my ľudia - obyvatelia Slovenska, ktorí sa na to musíme každodenne pozerať ako s nami politici hrajú daňové,sociálne a politické hry a my ako obyčajný smrteľníci nemáme možnosť to nijako ovplyvniť. Ako krajina skvelého ekonomického rozvoja sa tiež môžeme pochváliť vizitkou 13,6 %-tnej nezamestnanosti na Slovensku. Tiež nesmieme zabudnúť na slovenskú diaľničnú dopravu, alebo na plné účty peňazí a prázdne hlavy našich politikov.
Nakoniec výstižný citát od gréckeho filozofa Platona: "Nakoniec vám budú vládnuť tí najneschopnejší z vás. To je trestom za neochotu podieľať sa na politike."
Ďakujem čitateľom.
