Národný pochod za život - Košice 2013 ( Janitorová)
Prečo som sa zúčastnila tohto projektu?
Do Košíc som prichádzala ako objektívny pozorovateľ. Popravde som bola bez názoru na to, či by mali mať ľudia mali právo rozhodovať o živote pri otázky interrupcie alebo eutanázie. Mala som na to nejaký svoj názor, no nebola som si ním úplne u istá kedže som o tom nemala dostatočné informácie. ,Hlavným subjektom, prečo som sa zúčastnila tohto národného pochodu a boja za život bolo jednoducho spraviť si na to rozumný názor. Teraz v skratke vyjadrím čo pochod priniesol do môjho života, a možno ďalším 70.000 zúčastneným, tiež.
Cieľom pochodu bolo viacero aspektov, týkajúcich sa hlavne tradičnej rodiny a ich práv. To všetko sme mohli počuť vo vyjadreniach rôznymi účastníkmi, ktorí účastníkom približovali prečo, a za čo bola zorganizovaná samotná manifestácia.
Ja s neuceleným názorom na otázku: Žena môže/nemôže rozhodovať o živote svojho dieťaťa? Som aj vďaka tejto národnej akcii - Národného pochodu za život - prišla na odpoveď a dospelá som tak v jasnom názore....
NIE! Možno až na určité výnimky (kriminalistika-znásilnenia), by matky mali niesť plnú zodpovednosť za svoje činy! V prípade, že by to bolo možné aby budúce matky mali plné právo rozhodovať o osude človeka, ktorého nosí pod srdcom, koľko interrupcií by mohla žena podstúpiť v jej živote? O koľkých životoch by rozhodla? Kto jej to právo dal? Jej rodičia mohli reagovať pri splodení tej istej matky rovnako. Nevážiš si svoj život na toľko, aby si nevážila ani život svojho potomka?
Čo je to za právo, že matka môže rozhodovať o tom, či naozaj matkou chce byť, keď už nosí svojho potomka pod srdcom? Ako si mám predstaviť budúce matky alebo výkony interrupcie? Osobitné oddelenie na poliklinike? Čakanka? Rady matiek,ktoré si sa "rozhodli", že nie sú pripravené? Koľkýkrát tie ženy stoja v tomto rade? Vraj je to každého" osobná vec". Nezmysel, som názoru, že populácia je vec každého z nás, celej spoločnosti, celého sveta. K čomu by globálne táto "osobná" vec viedla? K čomu by sme sa v závere týchto, vraj "osobných" rozhodnutí dopracovali? Podľa mňa, jedine ku katastrofickým štatistikám a ešte katastrofálnejšej úcte ľudí k vlastným životom.
Rozhodnutie mať dieťa je závažná vec, tak ako aj jeho výchova, treba k tomu zodpovedne pristupovať za každých okolnosti a nespoliehať sa na cestu zákona, ktorý nám poskytne nejakú voľbu rozhodnutia. Zamyslime sa iba nad tým, že keď manželia splodia dieťa, tak až potom si uvedomia, že ho nemôžu spolu vychovať? Matka v takomto prípade podstúpi interrupciu, pretože má možnosť voľby. Nikto jej to už v budúcnosti nebude vyčítať. Predsa nič zlého nespáchala - zákon jej to tak povoľuje!
Keby sa takto mohlo rozhodovať o nás myslím, že by bolo menej ľudí ktorí, sú radikálnejší v názore proti interrpucii. Ľudia, ktorí sa pokúšajú presvedčiť svoje okolie argumentmi, o slobodnom práve rozhodovať, pretože žijeme v "slobodnej" demokracii alebo sa odvolávať sa na znásilnené ženy, resp. ženy v ohrození( pričom tieto prípady tvoria mizivé 1%), to majú veľmi pomýlené.
Pri pochode som si uvedomila ešte ďalšiu vec, táto otázka sa netýka len kresťanov ale nás všetkých ako spoločnosti. Ľud sa zišiel v 100 tisícovom zástupe. Prítomní ľudia neboli rovnakého náboženského vyznania ( boli to ako kresťania, tak ateisti, protestanti a pod.), avšak pochodovali za rovnaký politický cieľ, to je dôležité! Pochodovali za správnu vec, a to za zmenu v spoločnosti v prospech života!
Ďakujem čitateľom za možnosť vyjadrenia môjho názoru.
