Šíria ľudia navôkol mňa pravdu? (web)
"Ak veríme v pravdu, vytvárame okolo seba,dobrotu, šťastie a lásku. Ak veríme v lži, vytvárame okolo seba nespravodlivosť, strach a utrpenie - nie len pre seba ale aj pre zvyšok spoločnosti."
Krutá pravda so sebou nenesie príliš mnoho možností “záchrany“ – snáď len tú, že ten, kto ju šíri, sa hlboko mýli. Aj vrámci pravdy totiž existujú omyly o: napríklad keď lekár oznámi pacientovi zlú diagnózu a potom sa ukáže, že zamenil röntgenové snímky, alebo že akýsi zatiaľ bližšie nešpecifikovaný výrastok na tele označil rovno za nádor. To milosrdná lož je ďaleko nápaditejšia a zaujímavejšia. Zatiaľ čo pravda hlási: „Už ťa nemilujem“, milosrdná lož ponúka: „Potrebujem chvíľu pauzu, aby som si všetko urovnala v hlave.“ – alebo „Dáme tomu čas a uvidíme, kam sa náš vzťah posunie.“ – „Túžim po priateľstve s tebou...“
Áno, všetci vieme, že tieto milosrdné vety sú len táraniny. Avšak tieto vety a slová predsa len poskytujú jednu dôležitú vec: nádej! Tej sa človek veľmi veľmi nerád zbavuje. A tak ľudia chcú v konkurzoch počuť vyhýbavú vetu: „My sa vám ozveme“, chcú, aby im krémy sľubovali vyhladenie všetkých vrások a preparáty na chudnutie zase štíhlu postavu, a to pri zachovávaní bežného jedálnička s kilom čokolády týždenne.
Sú chvíle, keď je pravda nutná, aby sme sa nedostali na rázcestie alebo do slepej uličky,z ktorej niet cesty späť . Zdá sa však, že dnešný človek je už príliš v zajatí všetkých tých milosrdných lží. No mali by sme si uvedomiť, že pravda neuberá nič tej vytúženej ľudskej nádeji – aj ťažko chorý má nádej a šancu, že sa uzdraví, a ten nemilovaný bude znova milovaný. Aj pravda necháva nádej umrieť ako poslednú.
Všetko zlé je na niečo dobré, to si hovorím po každom údere pod pas! Bolestivá pravda nám vo veľa veciach môže otvoriť oči. Hoci je tažké ju akceptovať, a zmieriť sa s dôsledkom, ktorý prináša, padne človeku lepšie ako lož.
Aj napriek tomu, kým sme a čo robíme, môžeme byť v podstate lepší ako tí, čo nahlas a pred celým svetom prezentujú svoju bezúhonnosť a nepoškvrnený charakter. Navonok slušné, poctivé existencie, ktoré sú príkladom cnosti a usporiadaného života, no v skutočnosti sú to podradné živly, ktoré nešíria naozaj nič, okrem klamstiev a podvodov, ktoré časom vyjdu na javo. No povedz teda, sme skazení my ľudia čo sa vieme pozrieť pravde do oči ? My máme na rukách tú špinu?
Ďakujem čitateľom!
