citát - Paulo Coelho - kniha Alchymista
Koľko času nám vlastne zostáva?
Veci, ktoré by si mal človek uvedomovať každý deň, každú minútu a každou bunkou svojho tela, tie veci si uvedomujeme neskoro. Neskoro, keď niekto z nášho života odíde. Neskoro, keď prepásneme príležitosť. Neskoro, keď nepovieme to čo by sme chceli.Ale to je nič. Nič oproti tomu, koľko času máme. Až keď sa človek ocitne v bezprostrednom nebezpečí. Až keď má pocit, že ak nebude bojovať, nezostane tu. Všetko zostane otvorené, sny zmiznú a s nimi aj všetky nádeje, ktoré sme mali.
Sme jedinečné bytosti a máme vyhradený čas na to aby sme si užili náš čas. Čas na všetko čo chceme. Nikdy inokedy už tú šancu nedostaneme! Preto robme veci najlepšie ako vieme, nenechajme si utiecť jedinú sekundu z našich krásnych životov.
ODKAZ PRE SPOLOČNOSŤ : Ľúbte tu a teraz, cíťte, premýšľajte, konajte, smejte sa, plačte, pracujte, chcite. V tomto momente, neodkladajte svoje emócie na inokedy. Inokedy už bude možno neskoro.
Krásne motivačné video, ktoré nám ma pripomenúť nedostatok nášho času. Preto by sme nemali plytvať našim časom. https://www.youtube.com/watch?v=9Kfzk1HebM8
Strašné mi chýbali dokonalé okamihy. Je ich tak strašné malo, ale pokiaľ si ich nezačnem sama vytvárať, tak sa nikdy nedožijem pocitu, že žijem život podľa seba, nie podľa suseda, depresívneho seriálu alebo podľa spoločnosti diktujúcej hodnoty a priemerný život! Hlavne užívať maličkosti! Tešiť sa z nového dňa, úsmevu okoloidúceho človeka, z toho čo možno inému nebolo dopriaté.
Človek si ani len neuvedomuje, čo všetko v jeho obyčajnom živote má. Necení si, že má to šťastie, každé ráno sa zobudiť do nového dňa a byť zdravý. Pri tom celé dni zúfa, ako mu je zle, no popravde, najskôr to tak nie je. Žiaľ, my ľudia sme raz taký. Stále nám niečo chýba v našich životoch. Dnes sa zamýšľam, aké banálne veci riešim, ako sa utápam v depresii, že som, že vraj, "sama", no pri tom sú na svete ľudia, ktorí sa majú horšie než ja,či ty ...
Keď sa človek zamyslí, koľko ľudí, sa ráno zobudí a ďakuje Bohu za ďalší nový deň, lebo lekári mu diagnostikovali smrteľnú chorobu. Či človek, ktorý prekonal rakovinu a chodí každý mesiac chodí na vyšetrenia so strachom a malou dušičkou, či sa choroba nevrátila späť. Či ľudia, ktorí nemajú strechu nad hlavou, vložiť čo do úst. TO SÚ VÁM SKUTOČNE STAROSTI! Nie, nejaké depresie, ktoré si my ľudia v podstate zapríčiňujeme sami a sťažujeme sa ako nám je stále zle, a nemáme čo potrebujeme.
Venujem tieto riadky sebe a ďakujem za všetky situácie a okamihy, ktoré mi pomáhajú uvedomiť si ,že všetko čo sa deje sa stále dá zmeniť, zrušiť. Vždy keď sa budem zaoberať hlúposťami vrátim sa sem a prečítam si tento článok. Venujem ich aj vám - mojim čitateľom. Usmievajte sa a žite pre maličkosti, ktoré sú vám každodenne dopriane!
Ďakujem čitateľom!
