Ako si socialisti a časť Slovákov strieľa vlastný gól

Písmo: A- | A+

Už dlhší čas bojujeme s pandémiou. Predstavuje vážne sociálne, ekonomické a politické problémy. K tomu si strieľame vlastný gól v mnohých podobách od vytĺkania politických bodov až po pomýlené názory tých, čo majú ísť príkladom.

Obrázok blogu

Možno mi dáte za pravdu, keď poviem, že každého patriotického Slováka ženie vpred vidina lepšej budúcnosti, ktorú môžeme hrdo odovzdať našim deťom. Aktuálna situácia nám však nepraje. Už od 6. marca 2020 bojujeme s koronavírusom. Táto kríza spôsobila obrovské šrámy naprieč celou spoločnosťou. Netreba to vymenovávať, sú toho plné správy. Moja otázka znie: Keď teda kráčame za tým pomyselným cieľom lepšej budúcnosti Slovenska, ako máme spoločne kráčať, aby sa nám to podarilo?

Podľa mňa rozhodne nie tak, ako to ukazujú udalosti v poslednej dobe. Občas započujem názor, že "na Slováka treba dlhý bič a malý dvor". Nikdy som sa nevedel stotožniť s týmto pro-revizionistickým názorom a stále dúfam, že našu krásnu krajinu si vieme spravovať a riadiť sami. Spoločnosť sa počas pandémie rozdelila pomyselne na dva tábory, pričom nástroje jednej zo skupín začínajú prekračovať všetky kultivované medze.

Socialisti a zvyšok opozície cíti počas tejto krízy možnosť, ako klásť za vinu aktuálnej pravicovej vláde úplne všetko. Je zrejmé, že viacerým jej členom začína pomaly ale isto tiecť do topánok pri postupe investigatívnej činnosti novinárov a polície. O to väčšia je snaha vystupovať čoraz agresívnejšie, s cieľom ovplyvňovať emócie a nezameriavať sa pritom na fakty. Mám tým na mysli hlavných predstaviteľov tejto činnosti a to najvyšších predstaviteľov strany Hlas-SD a Smer-SD. Tvrdé demagogické praktiky prinášajú svoje ovocie. Je pravda, že ku percentám v preferenciách im prispieva do určitej miery aj málo konzistentná vláda, ktorej niektorí predstavitelia sú viac na škodu než úžitok. Výsledkom je takmer 30% spoločná podpora Smeru a Hlasu podľa septembrových preferencii. Je alarmujúce, ako sa dokáže spoločnosť zviesť na vlne emočnej hystérie v hľadaní vinníka, ktorý môže za všetko. Vnímam, ako s obľubou vedia predstavitelia opozície počas jednej politickej debaty kritizovať nedostatočnú zaočkovanosť a propagáciu očkovania, na strane druhej hovoria o očkovacej totalite a šíria svoju antivaxerskú kampaň. Na jednej strane hovoria o tom, ako vláda hospodársky ruinuje Slovensko svojim zadlžením, na strane druhej vyčítajú vláde nedostatočnú finančnú podporu tým, ktorých kríza vážne zasiahla. A tak by sa dalo pokračovať ďalej. Politická zásada o šírení faktov a inteligentných, slušných debát sa zmenila na emočnú vojnu, na ruvačku, kde ten, čo dokáže preraziť dno ľudskej dôstojnosti a slušnosti vyhráva. Fakty už akoby neboli viac dôležité. Avšak aj novinárska kultúra napr. na tlačových besedách sa v poslednej dobe zmenila. Často niektorí novinári kladú politikom otázky bulvárnym podtónom s cieľom nájsť ďalšiu senzáciu, niečo vyprovokovať, dotlačiť ich ku nešťastným vyjadreniam, ktoré majú v konečnom dôsledku zlý vplyv na politickú a spoločenskú atmosféru. Je otázne, či spoločnosti nástroj "honu na celospoločenských vinníkov" po udalostiach okolo smrti novinára Jána Kuciaka pomohol alebo uškodil. Začalo sa to dobre, no čas ukázal, že je to zbraň, ktorú podľa môjho názoru Slováci využívať nevedia, pričom na túto vlnu bez úrovne naskočili ako médiá, tak aj politici a lynčujú všetkých, na ktorých sa ukáže prstom.

Ale pokiaľ sa pozrieme len na aktuálnu situáciu v spojitosti s koronavírusom: v očkovaní sme na chvoste Európskej únie. Za nami sú iba Chorvátsko, Rumunsko a Bulharsko. Je to nielen hanba ale aj celospoločenská hrozba. Určití Slováci si povedia že sú zdraví, že to vypália pohárikom, že z presvedčenia sa očkovať nedajú, resp. že vírus je výmysel. Určite ste sa s podobnými názormi už stretli. Je zaujímavé sledovať, že všetci sa hrajú na veľkých infektológov a epidemiológov. Samotní politici, v podstate všetci čelní predstavitelia opozície svojimi vyhláseniami broja proti očkovaniu a niektorí za tým vidia len "obrovský biznis farmafiriem a príjmy pre médiá, ktoré robia klamlivú očkovaciu kampaň" (citovaný úryvok statusu Róbera Fica na facebooku zo dňa 14.8.) Niet divu, keď niekdajší trojnásobný premiér má podobné vyhlásenia, že tým vie ovplyvniť veľkú časť slovenskej verejnosti, zvlášť tých, čo si nevedia objektívne zhodnotiť odborné argumenty. Sám Fico vyhlasuje ako sa nedá očkovať, ako jeho samoštúdium v otázkach vakcinácie ho primälo ku nedôvere v očkovanie. Bolo by to v poriadku, pokiaľ by som v tom nevidel evidentnú snahu vybiť maximum politických bodov, získať si niekdajšiu ale aj novú skupinu voličov ako napr. od ĽSNS, ktorí sa taktiež vyhraňujú ostro voči vakcinácii. Koniec koncov, predovšetkým ex-komunisti ako Fico by si mali pamätať, ako za socializmu bolo zavedené povinné očkovanie proti chorobám od tuberkulózy až po hepatitídu typu B. Je to európsky unikát, kde predstavitelia celej opozície sú proti očkovaniu, vedú tým nepriamu antivaxerskú kampaň a dokonca len s cieľom získania voličských preferencii. K tomu organizujú ruka v ruke protesty proti vláde a protipandemickým opatreniam. Snívame o tom, ako si dáme dole rúška ale miesto toho, aby sme sa minimálne zo solidarity a bratskej lásky dali zaočkovať a tým sa navzájom chránili, tak sa bez rúšok zúčastňujeme na protestoch, ktorých požiadavky sú od podstaty nezmyselné. Príklad si je možné vziať od Švédska alebo Dánska, kde obyvatelia vytvorili vysokou mierou zaočkovanosti dostatočnú kolektívnu imunitu na to, aby si mohli dovoliť uvoľňovať, resp. rušiť opatrenia. V článku denníka SME vyšla aktuálna informácia o počte hospitalizovaných ľudí, z čoho len 12 percent tvorili očkovaní ľudia, čo potvrdzuje tvrdenia odborníkov, že vakcína chráni. No fakty očividne nestačia.

Ťažko sa mi hľadajú slová, keď "červená" politika je postavená nad zdravie a životy(!) ľudí, nad rady odborníkov, nad budúcnosť malých prevádzok a firiem, nad životy nás obyčajných ľudí, s jediným cieľom dostať sa čím skôr späť k moci. O čo ťažšie je uveriť, že cieľom aktuálne opozičných politikov je tvoriť lepšiu budúcnosť Slovenska. Mnohokrát vnímam veľkú dôležitosť mať demokraciu zakorenenú v pravých kresťanských princípoch, ako aj v tomto prípade. Demokracia bez kresťanských princípov je ako loď bez kapitána. Ale o tom možno nabudúce.

Skryť Zatvoriť reklamu