Kríza v Libanone, príčiny a dôsledky 3/3

Písmo: A- | A+

Celoštátny chaos, ekonomická mizéria, drogy, zbrane, terorizmus a neistota. Čo bude ďalej? Tento stav však môže ľahko presiahnuť hranice Libanonu. Posledný diel článku o kríze v Libanone, kde sa pozrieme na stav krajiny a riziká.

V predošlých článkoch (1) a (2) sme si predstavili históriu Libanonu a stručne príčiny a priebeh krízy, v ktorej sa aktuálne ocitajú. Na záver tejto "trilógie" sa pozrieme bližšie na fungovanie krajiny ako takej, na jej krásy i absurdity. Je to krásna krajina s bohatou históriou a jej obyvatelia sú na ňu právom hrdí. Pred problémami krajiny si však už ani obyčajní ľudia nezatvárajú oči a obava pred ich radikálnym riešením je čoraz vyššia. 

Obrázok blogu
(zdroj: Ján Jakubčo)

Politický chaos

Our Lady of Lebanon alebo libanonská Panna Mária sa každý deň "pozerá" z vŕšku Harissa na Bejrút, ktorý sa rozprestiera priamo pod majestátnou sochou. Pozerá sa na chaos, ktorý posledné mesiace devastuje celý Libanon. Je samozrejmé, že nie za všetko môžu iba libanonskí politici. Libanon nezažíval posledné desaťročia stabilné časy a krajinu výrazne ovplyvňovali vojenské konflikty a krízy pochádzajúce mimo Libanonu. Čo je však horšie, libanonskí politici na tieto krízy reagovali neadekvátne. Politický systém v krajine je nefunkčný. Sektariánsky systém podporuje korupciu a tunelovanie. Každá náboženská skupina a teda politická frakcia má určitú sféru vplyvu, ktorej sa jednak nechce vzdať ale zároveň z nej chce mať, slušne povedané, výhody. Libanonci sa celkovo vyznačujú veľkým dôrazom na rodinu resp. rod a tak bohaté, široko rozvetvené rodiny dokážu ovládať veľkú časť krajiny či už priamo ako politici alebo prostredníctvom lobbingu. Tým sa však stáva libanonská politika neflexibilná a nedokáže reagovať na aktuálne dianie v krajine. Počas aktuálnej krízy politici vydávajú signál nezainteresovanosti vo veciach verejných a na celospoločenské požiadavky reagujú väčšinou prázdnymi heslami a kvetnatými plánmi. Najlepším príkladom boli návštevy francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona v Bejrúte po výbuchu bejrútskeho prístavu. Libanon má stále silné väzby na Paríž od čias protektorátu, predovšetkým zo strany kresťanského obyvateľstva. Francúzsky vplyv je v centrálnom Libanone zrejmý. Macron sa snažil túto pozíciu využiť a tak pomôcť libanonským politikom nájsť cestu von z krízy. Francúzsko sa prihováralo za Libanon na pôde Medzinárodného menového fondu a medzinárodných donorov, aby uvoľnili miliardy na pomoc libanonskej ekonomike. Podmienka bola jasná: existujúca a fungujúca technokratická vláda, urýchlené ekonomické reformy a opatrenia voči korupcii. Nič z toho však splnené nebolo, nakoľko žiadna zo strán nechcela v ničom ustúpiť a určitým záujmovým skupinám vrátane politikov tento systém neporiadku vyhovuje. Krajina sa špirálovito ocitá stále v hlbšej kríze a nachádza sa kúsok od kolapsu krajiny. Ľudia sú bez práce, znehodnotením meny prišli o všetky peniaze a v takomto prostredí sa ujímajú radikálne myšlienky.

Obrázok blogu
(zdroj: Ján Jakubčo)

Libanonské absurdity

Nasledovné príklady budú znieť ako nepodarený pokus o fór, no žiaľ aj toto je libanonská realita. Jedná sa napr. o štátny úrad železničnej administratívy, ktorý zamestnáva približne 300 ľudí a ročný rozpočet na chod úradu je 1,5 milióna Eur. Všetko by bolo v poriadku, pokiaľ by Libanon mal nejakú železničnú sieť. Libanon mal sieť železníc, no približne od konca občianskej vojny v roku 1990 železničná doprava prestala fungovať, trate dnes v podstate neexistujú, no kolos železničnej administratívy doteraz funguje aj keď nevedno čo robí. O obnovu železničnej dopravy sa snažia predovšetkým libanonské mimovládne organizácie ako napr. Train Train alebo existujú tiež utopistické projekty ako napr. coastal metro. Ďalším paradoxom v krajine sú energie. Libanon nedisponuje 24-hodinovým elektrickým prúdom a približne polovicu dňa krajina beží na elektrické generátory poháňané mazutom. Aj napriek ďalšiemu obrovskému úradu Electricité du Liban a miliardám dolárov "investovaných" do projektov stabilnej celodennej dodávky elektriny sa v krajine nič nezmenilo. O čo viac, počas aktuálnej krízy a extrémnemu nedostatku tvrdej meny je v krajine riziko, že sa ocitne "v tme" v dôsledku neschopnosti platiť ani elektrinu. Poslednou zaujímavosťou je, že Libanon ocitajúci sa na pokraji štátneho bankrotu disponuje enormnými zásobami ropy a plynu v jeho teritoriálnych vodách. Zásoby sa odhadujú na približne 850 miliárd m³ plynu a 660 miliónov barelov ropy. Problémom však opäť je korupcia a politika, ktorá možnosť ďalších prieskumných vrtov a ťažby odďaľuje. Neoficiálne sa hovorí o tom, ako sa jednotlivé politické frakcie nevedia dohodnúť v otázke príjmov z ťažby. 

Obrázok blogu
(zdroj: Philippe Berthelot)
Obrázok blogu
(zdroj: Jeremy Arbid)

Hizballáh - drogy, zbrane, čierny obchod a terorizmus

Okrem Hizballáhu fungujú v Libanone aj iné militantné skupiny, ktoré sú formálne pod značkou politickej strany. V podstate však konajú v európskom ponímaní rozvratnú činnosť v štáte. Hizballáh je najsilnejšou politicko-militárnou organizáciou v Libanone. Zastupuje záujmy šiitskeho obyvateľstva a neoficiálne záujmy Iránu. Strana sa oficiálne hlási k islamskému fundamentalizmu, antisionizmu a šiitskemu džihádizmu. Libanon je rozdelený nielen etnicky ale aj vo forme sfér vplyvu. Každá milícia má svoje územie, ktoré de facto ovláda. Hizballáh riadi zjednodušene celý juh krajiny od Bejrútu, údolie Bekka a územie nad mestom Tripolis. Taktiež ovláda napr. medzinárodné letisko Rafika Haririho v Bejrúte a hovorí sa o tajných tuneloch popod celým Bejrútom, ktorými vie obsadiť kľúčové pozície v meste. Milícia Hizballáhu má približne 10-tisíc príslušníkov s ďalšími 20-tisíc mužmi v zálohe. Odhaduje sa, že má väčšiu silu, než samotná libanonská armáda. Podľa odhadov USA z roku 2018 je Hizballáh podporovaný Iránom vo forme vojenskej techniky a zbraní za viac ako 700 miliónov dolárov ročne. Okrem toho sú štedro podporovaní firmami, zločineckými skupinami a časťou libanonskej diaspóry. Táto skupina je predĺženou rukou Iránu v regióne a zohráva významnú úlohu vo vzťahu ku Izraelu a Sýrii. Hizballáh nepriamo podporuje čierny obchod vo svojich teritóriách. Z libanonských prístavov prúdi do celého sveta množstvo nelegálneho tovaru, vrátane zbraní či drog. Zbrane v Libanone nie sú ničím výnimočným a čierny obchod v krajine prekvitá. Za zopár stoviek dolárov si viete zohnať AK47, M4, Steyr Aug, RPG, granáty takmer všade v krajine. Obzvlásť územia pod kontrolou Hizballáhu sú takými "divokými Západmi". Zbrane sú dovážané väčšinou z Iránu, Ruska a Sýrie. Politické frakcie neoficiálne podporujú svojich stúpencov v zbrojení z dôvodu kontroly územia a pre prípadné nepokoje. Drogy v krajine sú samostatnou kapitolou. Libanonský hašiš je údajne jeden z najkvalitnejších a stáva sa tak z neho významný exportný artikel. Úplne otvorene. Ako my pestujeme na Slovensku repku olejnú, tak v údolí Bekka pestujú hašiš. Tento obchod živí celé územia Libanonu a je to veľký problém krajiny. Polícia a armáda nemá silu a niekedy ani vôľu zasahovať voči drogovým kartelom, ktoré podporujú politici. Hizballáh tak získava veľké finančné zdroje, ktoré sú naspäť investované do zbrojenia a rozvratnej politiky. Celá krajina sedí akoby na pušnom prachu, ktorý pokiaľ vybuchne, v krajine sa spustí anarchia.

Terorizmus v krajine spí. Tak by sa to dalo výstižne nazvať. Napr. v meste Tripolis má takmer každá domácnosť zbraň a je úplne normálne sa v uliciach stretnúť so samopalmi. Turistom sa otvorene neodporúča chodiť na juh od Bejrútu a od mesta Tripolis na sever, nakoľko v týchto oblastiach je to pre nich bezpečnostné riziko. Terorizmus v krajine je prítomný, no nie až tak viditeľný. Hizballáh je moderne vyzbrojený a toto zbrojenie je čoraz intenzívnejšie. Ťažká vojenská technika, veľké dodávky zbraní a raketového systému proti Izraelu. Vražda iránskeho generála Qassima Solejmáního mala súvis aj s Libanonom. Solejmání bol veliteľ špeciálnych jednotiek Kuds Iránskej revolučnej gardy. Bol v úzkom spojení s Hizballáhom s cieľom vytvoriť os pro-iránskej sféry vplyvu Bejrút-Damask-Bagdad-Teherán. Osobne napr. koordinoval jednotky Hizballáhu v sýrskej občianskej vojne, vojnu medzi Izraelom a Hizballáhom v roku 2006 a vytvoril koridor toku zbraní a špinavých peňazí, ktoré buď končia v Libanone alebo cez neho pokračujú ďalej. Atentát na jeho osobu zasiahol aj šiitske komunity v Libanone na čele s Hizballáhom. Dnes v moslimských častiach Bejrútu natrafíte takmer všade na martýrske billboardy Solejmáního alebo tvár iránskeho prezidenta Rúháního.

Obrázok blogu
(zdroj: Ján Jakubčo)

Zahraničné vzťahy Libanonu a možné riziká

Libanon priamo susedí s Izraelom a Sýriou. Jeho zahraničné vzťahu sú však bohaté a ešte bohatší je Libanon pre sféru vplyvu v celom regióne. Môže sa zdať, že táto na prvý pohľad malá krajina je nepodstatná oproti silným regionálnym hráčom ako je Irán, Izrael, Saudská Arábia a Sýria. Libanon má dôležité geopolitické postavenie v regióne, predovšetkým kvôli južnej hranici s Izraelom. Zároveň sa však nachádza len neďaleko od hlavného mesta Sýrie - Damsku. Stáva sa tak žiaľ ideálnym "hracím poľom" pre hráčov v regióne. Irán sa snaží cez Hizballáh získať silný vplyv v krajine. Darí sa mu to vo veľkej skupine obyvateľstva, avšak kresťania, Alaviti a Drúzi sú ostro proti Hizballáhu a rovnako tak proti Iránu. Naopak, veľkej podpore predovšetkým kresťanov sa tešia Francúzi. Francúzsko má v Libanone významné slovo, avšak zasadzuje sa skôr o udržanie statusu quo, než aby sa priklonila na nejakú stranu. Uvedomuje si, že akékoľvek vyberanie si strán by len prilialo olej do ohňa v krehkom libanonskom politickom systéme. Záujmy Izraela v Libanone sú značné. Izrael vníma Libanon ako ideálne prostredie pre liaheň terorizmu, ktorý je namierený proti nim. Tým sa vyznačuje aj ich politika. Doposiaľ nebola uzavretá mierová zmluva medzi Libanonom a Izraelom a de iure sú stále vo vojnovom stave. Hranicu medzi Libanonom a Izraelom, tzv. Golanské výšiny, stráži 15 000 vojakov UNIFIL pod správou Francúzska. Aj napriek tomu však občasne dochádza ku pohraničným konfliktom. To sa stalo aj tento týždeň, keď z južného Libanonu bolo na Izrael vypálených niekoľko rakiet ako akt spojenectva palestínskej komunity v Libanone na podporu v aktuálnom konflikte Izraela s Palestínou. Sýria je ďalšou krajinou, ktorá s Libanonom nemá ideálne vzťahy. Po sýrskej okupácii Libanonu zostala v krajine "pachuť" voči Sýrii a vzťahy s touto krajinou sú komplikované. Komplikácie umocňuje aj prítomnosť 2-miliónov sýrskych utečencov v krajine a nestabilná politická situácia v Sýrii. Libanon je tak rozpoltený vo dvoje: na jednej strane je to Hizballáh, ktorý je reprezentantom Iránu priamo v krajine a na strane druhej sú to ostatné etnické a náboženské skupiny, predovšetkým kresťania, ktorý sa snažia o presadenie západného systému hodnôt a fungovania krajiny a zároveň vidia vo Francúzsku, USA a v podstate Západu ako takého svojich spojencov. 

Status quo je v krajine zatiaľ jediným riešením. Akákoľvek snaha o narušenie tejto rovnováhy by viedla, dovolím si tvrdiť, ku ďalšej občianskej vojne. Ono už teraz od nej nie sú ďaleko, aj keď generácia, ktorá už jednu občiansku vojnu zažila nemá záujem o ďalšie nepokoje v krajine. Nevyspytateľným faktorom sa stáva Hizballáh. Pokiaľ by došlo ku väčšej miere anarchie v Libanone, tento stav by okamžite pocítil Izrael, ktorého záujmom je mať čo najstabilnejších susedov. Nedá sa predpokladať, že by Európa v prípade konfliktu reagovala inak ako obdobou politiky appeasementu a prázdnych vyhlásení. Spojené štáty, rovnako ako Francúzsko, sa síce snažia udržať stabilitu Libanonu, avšak je otázne, nakoľko sa im prílišná opatrnosť voči Iránu v krajine môže vypomstiť. Prípadná vyššia miera anarchie bude ideálnym podhubím pre regionálny terorizmus. Prípadný konflikt v Libanone by sa mohol týkať celého regiónu a v kombinácii so zahraničnopolitickými záujmami iných krajín by predstavoval regionálnu hrozbu. Libanonci vnímajú Hizballáh ako veľkú prekážku smerom k reformám a zmene politického systému. Tento stav donekonečna nevydrží a spoločnosť si žiada zmenu. Je potrebné, aby politické elity aspoň čiastočne dali bokom osobné záujmy. Zároveň je dôležitý medzinárodný tlak na politikov smerom ku vytvoreniu fungujúcej vlády a reformám. Zmena politického systému je demokraticky nemysliteľná a akákoľvek aj úspešná zmena tohto systému si vyžiada veľké obete. Prítomnosť verejnej diplomacie Francúzska a USA v krajine je aktuálne veľmi dôležitá. Postupná zmena zmýšľania a reakcia na iránsku mediálnu propagandu je esenciálna pre nestratenie vplyvného hlasu v krajine. Zmena systému ale musí prísť zvnútra. Libanonský politický systém je systém organizovaného chaosu, kde nie vláda pomáha obyvateľom, ale obyvatelia pomáhajú vláde. Dúfajme v zmenu, aby Libanon mohol opäť "povstať" a aby tak symbolizoval znak v ich štátnej vlajke - mohutný libanonský céder. Dúfajme a modlime sa, aby na Blízkom východe čoskoro zavládol mier. 

Skryť Zatvoriť reklamu