Tí, ktorí sledujú moje články na blogu alebo občas zazrú moje reakcie na Facebook-u už určite spozorovali, že som kresťan - katolík a že neraz sa viem ráznejšie vyjadriť aj na adresu našich radov. Nie bez rozmyslu, zaháňať sa trendovými konšpiráciami a pseudonázormi tak odsekávať hlavu všetkým naokolo. Môj názor na aktuálny stav Cirkvi (teda kresťanov) v niektorých témach je, že jednoducho zaspala. Zaspala v spoločenských témach, zaspala v politike, zaspala vo vzdelávaní, evanjelizácii, atď. "Zobudiť sa" neznamená súhlasiť s modernými trendmi v oblasti všadeprítomnej neomarxistickej ideológie, s povoľnými morálnymi a etickými hodnotami podľa vzoru dnešného Západu alebo rôznymi spoločenskými experimentami. "Zobudiť sa" znamená hlásať pravdu, aj keď sa ťažšie počúva, zastať si hrdo svoj názor, aj keď je minoritný, určovať nadštandardné trendy v oblasti spoločenských otázok a chopiť sa kormidla v určovaní správneho smeru spoločnosti.
V poslednej dobe sa ku mne dostáva množstvo priamo adresovaných správ alebo názory množstva "odborníkov" po sociálnych sieťach. Mám pocit, že teraz je atraktívne "kopnúť si" do vlády, aktuálnych opatrení, konzília, polície, vedcov, atď. No nemali by sme sa niekedy nakopnúť práve my? Neraz badám názory ľudí, ktorí vidia problém všade naokolo, len nie v sebe. Cirkev nie je žiadnou výnimkou. Koniec koncov, tvoria ju ľudia. Nástupom pandémie sa veľa zmenilo aj pre Cirkev. Obmedzenia, respirátory, obmedzené kapacity, sväté prijímanie na ruku a každú chvíľu sa opatrenia menia. Nezabudnem na sv. omšu, kde kňaz diskutoval s veriacimi, ako sa idú ku pandémii a nariadeným opatreniam postaviť. Niektorí veriaci takmer "vyskočili z kože". Po dvoch rokoch sa toho moc nezmenilo. V množstve správnych kresťanov vídam zopár tých "najzbožnejších", ktorí akonáhle vyjdú z kostola, tak cieľom ich štipľavých poznámok je od vlády, cez vakcínam zapredaných biskupov až po pápeža-antikrista. Niektorí s tým určite máte svoju skúsenosť, ako tieto reči bolia. Kde sú tie časy, kedy veriaci za svoju vieru alebo pre svojich blížnych položili svoj život, kedy boli odvážny riskovať a odhodlaní napodobniť svojho Pastiera, ktorý položí život za svoje ovce (Porovnanie Jn 10,11 / Jn 15, 13)?
Vakcína je sloboda. Povestné heslo, ktoré sa nieslo od začiatku očkovacej kampane. Pamätám si na názor jedného pána, ktorý povedal: "Aká vakcína? Ježiš Kristus je jediná sloboda!". Z teologického hľadiska s ním súhlasím. No naša viera nemôže začínať prvou a končiť treťou slohou v JKS pri piesni Ó láska, nádej, spása. Dnešná choroba podľa tohto príkladu impotentnej viery a farizejstva alebo naopak pseudokresťanského pacifizmu nás samotných vrhá do priepasti šedej nevýraznosti v spoločnosti a tento postoj nás v konečnom dôsledku diskvalifikuje vo svojej podstate byť svetlom sveta. Český kardinál Špidlík vo svojej prednáške raz povedal, že svet vypadá tak podľa toho, koľko sa zaň modlíme. Dovolil by som si doplniť myšlienku aj o konanie. Kresťan by sa nemal poznať len podľa návštevy chrámu ale podľa jeho postojov a komunitných aktivít Cirkvi, od tej individuálnej a rodinnej až po tú všeobecnú. A tu sa dostávame ku očkovaniu.
Slováci sa podľa štatistík zaočkovanosti pohybujú na chvoste Európy. Naopak, epidemiológov a odborníkov na vakcíny tu máme ako huby po daždi. Nestačím sa niekedy diviť, ako sa ľudia veľakrát so základným vzdelaním snažia viesť vysokoodborné debaty o spike proteínoch, detailnom zložení mRNA vakcín a záveroch o ich škodlivosti, ba až smrtiacim rizikám. Niekedy bojujem s vnútorným pocitom, že by som im doprial týždňovú prax na covidovom oddelení, kde vidíme, ako sú sestry a lekári na pokraji so silami, veľa z nich musí vziať nadlimitné nadčasy a nemá ich kto vystriedať, kde len sledujú, ako už nemožno viacerým ľuďom na oddelení pomôcť a umierajú im pod rukami. Aktuálna situácia v Poprade hovorí asi za všetky nemocnice. No keď sa na to pozrieme štatisticky: či je to Slovensko, či Česko, konšpiračne známy Izrael alebo iné štáty, všade prevažne tvorí percento plne zaočkovaných hospitalizovaných pacientov do 20%, miera úmrtnosti sa pohybuje približne 1:8-1:10. Čakalo sa, že vakcína bude mať väčšiu ochrannú funkciu, než v skutočnosti má. No práve jej aplikovanie je dôležité ako pre vyhnutie sa hospitalizácii, tak i prispeniu ku ochrane Vášho okolia. Vakcína je aktuálne najefektívnejší nástroj v boji s pandémiou.
Kde sme v tom my - kresťania? Boh je živý a koná mnohé zázraky, no veľakrát koná v prirodzenosti zákonov, ktoré sám stvoril. Dal nám rozum a múdrosť, teda v prenesenom význame aj vedu, lekárov i vakcíny. Vakcíny už zachránili milióny životov pri rôznych epidémiách a je to jeden z najväčších objavov ľudstva. Teraz vakcíny neraz staviame na úroveň základných náboženských otázok. "Keď sa dám zaočkovať, ako keby neverím Bohu", zvyknem započuť. Prosím Vás, zahoďme toto pseudokresťanstvo a vykročme ako veľké príkladné spoločenstvo v tejto krajine, ktoré bude vzorom pre všetkých ostatných. Neočkujme sa kvôli vláde alebo obmedzeniam ale kvôli našim blížnym, zvlášť tým, čo sú starší alebo chorí, lebo pre nich môže byť Covid naozaj smrteľný. Boh nás každého pozná po mene. Prosím, odmietnime zvrátené uvažovanie podľa stalinskej frázy "Jedna smrť je tragédia, milión je štatistika", ako niekedy vnímam z vyjadrení "hrdinov" za obrazovkami počítača. Vykročme v tejto odvahe nielen kvôli našim blízkym ale napr. kvôli všetkým zdravotníkom, čo dennodenne vystavujú svoje zdravie a životy seba i svojich rodín pre pacientov, ktorí by sa v prípade očkovania boli vyhli hospitalizácii. Ak v dnešnej dobe existujú tichí svätci, tak sú to práve títo ľudia.
Ku očkovaniu nás vyzývajú aj naši pastieri - biskupi, ktorí zverejnili krátke, no o to krajšie vyhlásenie o hlbšom význame dať sa očkovať. "Zaočkovať sa je prejavom lásky voči blížnemu", tak znie úryvok z ich vyhlásenia. Práve teraz je ten čas znovuobjaviť cnosti pokory a zdravej poslušnosti voči autoritám, vykročiť v dôvere a prispieť ku prebudeniu Cirkvi v spoločnosti. Apropo, úvaha, že práve tvoje zaočkovanie môže rozhodnúť o zdraví a živote človeka v tvojom okolí je dostatočný dôvod na to, aby si svoje negatívne rozhodnutie zvážil. Verím, že táto situácia je príležitosťou pre nás prejaviť svoju pravovernosť v tichom svedectve našej viery.
