Slovenská lyžiarska asociácia a zjazdové lyžovanie očami dlhoročného pretekára

Písmo: A- | A+

Kiežby tento článok bol len o ospevovaní našich športovcov, ktorí robia Slovensku vo svete vynikajúce meno alebo vyzdvihol lyžiarsku asociáciu, ktorá podporuje lyžovanie ako sa len dá. Zatiaľ je to, žiaľ, v rovine sci-fi.

Obrázok blogu
(zdroj: zdroj: slovak-ski.sk)

Bol som dlhoročný vrcholový pretekár v alpskom lyžovaní. S mojou sestrou Zuzanou sme dlhé roky tvorili tandem "Jakubčovcov" od najmladších kategórii mladších predžiakov až po juniorské lyžovanie. Ja som sa rozhodol venovať škole a prípadnému zamestnaniu v lyžiarskom obore, sestra stále lyžuje. Avšak je to len nedávno, keď som pretekové lyžovanie definitívne zavesil na klinec. Pretekovo som sa lyžovaniu venoval takmer 20 rokov. Ako pretekára ma však politikárčenie, rozkrádanie, klamstvá a intrigy vo vnútri zväzu nezaujímali. Mal som dosť starostí so školou, prípravou na sezónu, sústredenia, tréningy, preteky. Sem-tam som síce započul o nejakých veciach, ktoré sa horlivo riešili medzi trénermi a rodičmi na tréningu, avšak nebolo to niečo, čím som sa chcel zbytočne zaťažovať. Myslím, že väčšina športovcov mi dá za pravdu, že dôležitejšie pre nich boli výsledky na športoviskách, než problémy a otvorené vojny vo vnútri ich zväzov. 

Pri lyžovaní som zostal zatiaľ ako tréner a tým prišiel aj väčší záujem o veci, ktoré sa diali v lyžiarskej "kuchyni". Za krátky čas som však pochopil, čo všetko sa dialo celé roky takpovediac mimo svahov v zákulisí. Dnes máme na svahoch viacerých skvelých alpských lyžiarov, ktorý patria do úzkej svetovej špičky. Je naozaj obdivuhodné, ako sa dokázali z našich podmienok dostať až na samý vrchol. Náš klenot, Peťa Vlhová ale aj bratia Žampovci, Adam a Andreas sú športovcami, na ktorých môže byť každý Slovák právom hrdý. Nemožno opomenúť už bývalú lyžiarku Veroniku Velez-Zuzulová, ktorá bola dlhodobo našou "vlajkovou loďou" zjazdového lyžovania. Ich všetkých však spája jedna dôležitá skutočnosť: podpora rodičov. Som presvedčený o tom, že pokiaľ by Timo Zuzula, Tomáš Žampa alebo Igor Vlha nepodporovali svoje deti odmalička s celou rodinou, tak dnes by boli tieto mená v spoločnosti neznáme. Rovnako tak patrí vďaka aj mojim rodičom, ktorí po tomto vzore obetovali pre sestru a mňa nemálo času, energie a peňazí. Kde v tom všetkom je lyžiarsky zväz? Aby som nekrivdil, aká taká pomoc sa najlepším reprezentantom poskytuje, avšak s realitou vysokých nákladov na každú sezónu sa jedná o veľmi malú podporu. To sú reprezentanti. A čo ostatní lyžiari, viac aj menej talentovaní, fanatickí podporovatelia a tréneri v lokálnych lyžiarskych kluboch, mládež, deti. Celý systém v lyžiarskom zväze oplýva do určitej miery korupciou, rodinkárstvom a protekcionizmom. Niekde menej, niekde viac. No bolo veľmi veľa talentovaných športovcov, ktorým sa podpory nedostalo, ktorí to cez pokrivené nominačné kritéria nedosiahli do reprezentačných družstiev. Miesto toho sa tam dostávali neraz ľudia, ktorí nemali príslušnú výkonnosť. Niektorí pretekári sa ako do reprezentačných družstiev, tak aj na preteky pod vlajkou Slovenskej reprezentácie dostávali cez "výnimky". Špeciálne sa dá hovoriť o zoskupení NLC Alpine, ktorý aj s kauzou ich hlavného trénera a zástupcom projektu je dokonalý príklad, ako to fungovalo. Po novom to je diskutabilná dohoda o spolupráci vo vzdelávaní medzi SLA a SAPUL-om. Lektorský zbor SAPUL-u (mimochodom taktiež ľudia, ktorým ide iba o šport) sa voči tomu jasne postavil. Verím, že snaha o zriadenie nového lyžiarskeho zväzu pod značkou Zväz slovenského lyžovania (ZSL) bude mať úspech. Podľa ľudí, ktorí to vedú a už roky bojujú za zmenu si myslím, že konečne sa môžeme dožiť zväzu plného športových nadšencov a ľudí so srdcom na správnom mieste.

Avšak chcel by som sa vrátiť ku podstate nadpisu. Ako sa na celú túto situáciu majú pozerať pretekári? Zvlášť tí mladší, ktorí majú o športe a jeho fungovaní zidealizované predstavy? Vedel som vždy ako pretekár, že tie vzťahy nie sú ideálne, no keď sa dozvedám všetko čo sa dialo, zavládlo vo mne veľké sklamanie. Asi najväčší šok som zažil len dva roky po aktívnom pretekaní, keď som sa zúčastnil stretnutia trénerov, rodičov a dvoch hlavných predstaviteľov SLA ohľadne problematiky NLC Alpine. To znechutenie zažívam doteraz, keď si spomeniem na ironické, ba priam do očí smejúce sa vyjadrenia predstaviteľov SLA na slušne a konštruktívne otázky v rámci snahy o debatu. Pokiaľ si však spomenieme na všetky kauzy, ktoré slovenské lyžovanie za posledné roky zažilo, plne rozumiem znechutenie trénerov, pretekárov, rodičov a fanúšikov lyžovania. Pokiaľ by som mal vtedy tieto vedomosti o fungovaní slovenského lyžovania, obávam sa, že by to výrazne urýchlilo ukončenie aktívneho pretekania. No ako to vysvetlíme tým deťom a mládeži? Nie sú slepí a vidia čo sa deje okolo nich. Je lyžiarska asociácia ustanovená na to, aby lyžovanie podporovala alebo aby jej obsadenie dopomáhalo len hŕstke privilegovaných? Obávam sa, že toto je vec, ktorú nemožno pretekárom vysvetliť. Nemožno im dostatočne vysvetliť, že zväz, ktorý ich má podporovať v ich ceste rozvíjania talentu ich miesto toho buď nepodporuje, v horšom prípade je "systém" nastavený proti nim. Zažil som to neraz, či už na vlastnej koži alebo sa to dialo okolo mňa. Nepriaznivé výsledky tejto politiky však najviac pociťujeme na mládeži, na podhubí ďalších talentov. Mne osobne nejde o politikárčenie a vyberanie si strany, ide mi len o šport, o zjazdové lyžovanie. Túžim, aby tento krásny šport mal na Slovensku žiarivejšiu budúcnosť, než ju má teraz. Môj osobný názor je, že aktuálne držia opraty moci v rukách ľudia, ktorým absolútne nejde o šport a pokiaľ sa toto nezmení, slovenské zjazdové lyžovanie budú musieť aj naďalej nad vodou držať obetavý rodičia. 

Skryť Zatvoriť reklamu