Hovoriť je striebro, mlčať je zlato.
Stará známa ľudová múdrosť považuje mlčanie za cnosť. Že by? No... vo väčšine prípadov to môže byť pravda, ale nie je až tak jednoznačná. Francis Bacon si napríklad myslí že „mlčanie je cnosť hlupákov“. Mne sa kedysi páčil Boethiov výrok: „Keby si bol mlčal, bol by si zostal filozofom“. Ale dnes si nemyslím, že by som sa mal hrať na filozofa, ak nim nie som. Niečo podobné mal na mysli aj Karel Čapel keď napísal: „Mlčiaci neznamená múdry. Zásuvky bývajú zamknuté, aj keď sú prázdne“. O tých prázdnych zásuvkách čosi vedia aj pokladníčky v múzeu a nemôžeme s tým nesúhlasiť ani v metaforickej rovine. Múdrosť sa nedá uprieť výroku Françoisa de La Rochefoucaulda, ktorý o tom tiež vedel svoje, keď napísal: „Mlčanie je najbezpečnejšia úloha pre človeka, ktorý si neverí“. No a zdá sa mi, že tam niekde bude ten preparovaný pes zakopaný aj v prípade spomínaného zarytého mlčania 99% múzejníkov.
Ale ako si má človek-múzejník veriť bez dialógu, pri ktorom sa alebo utvrdí v správnosti svojho názoru, alebo ho poopraví?
