Aj dve veštice mi potvrdili syna. Piaty mesiac v tehotenskej knižke odbil svoju stranu.
„Mamička, tak ste zvedavá na pohlavie?“ pýta sa ma gyndoš, keď mi putuje prístrojom po bruchu.
„Už mám meno pán doktor, Jabub.“ Významne dávam najavo svoje prekognatívne schopnosti veštiť.
„ A čo tak Jakubka?“ pozerá na mňa cez brucho.
„ Počkať, akože syn? A čo mám teraz robiť s tými modrými vecami?“
Sadla som si v čakárni a premýšľam nad silou prenatálneho obdobia a jeho vplyv na psychiku matky. To som tomu dala… Hladkám si bruško a ospravedlňujem sa svojej dcérke. Dúfam, že som z nej neurobila mužatku. Hneď som si spomenula na vedmy, či mi preplatia výbavičku.
Dá sa reklamovať veštba? Veď je to služba zákaznikovi. Jáj, to je do 30 dní, ide o premlčaciu lehotu. Vlastne mi povedala, že budem mať aj dcéru, nie že prvý bude syn. Obhajujem si ich, aby som nemusela premýšľať nad utratenými peniazmi za výklad tarotových, cigánskych a anjelských kariet, kyvadlo, čítanie z ruky, aury a virguľu. No nemohla som si ja radšej dať zobrať krv na začiatku tehotenstva a za 24 hodín tak vedieť pohlavie princezny?
Zachovaj pokoj, malé kanady predsa môžu nosiť aj dievčatá! Dobre, predstavu o girl móde mám: koženka, nariasená suknička, ok. Ale ako budem túto fashion star oslovovať?
Zastavila som sa v zelovoci. V hlave mi behali samé kvalitné jablkové odrody: Daria, Gloster, Akane, Idared. V pomológii som bola chytrá, ale nemôžem predsa svoje dieťa nazvať po jablku! Alebo áno?
Snažím sa vizualizovať v nových predstavách. Nechce sa mi listovať v slovenských a zahraničných kalendároch na internete. Ovplyvnilo by to ponor mojej intuície. Malo by to byť meno, ktoré sa mi dobre vysloví, chápaj, aby neznelo kakofonicky. Rebeka a Erika je drsné meno pre drsné ženy. Adriana, Rea, Areta, Aurélia, Bria, Brita, Žaneta, Žofka, Žakelína, Želislava. Nie, moja dcérka nebude mať v mene písmeno „r“ a ešte „ž“.
Elma? Mia? Vintage meno Agnesa, či Edna určite nie. Nechcem meno, ktoré sa mi bude spájať s nejakou kamoškou. Trochu viac slobody, prosím.
Predstavujem si, ako volám svoju malú ratolesť na obed: „Ema, špagety!“ „Ema, kde máš bundu?“ To by šlo… Okolo mňa prešla trojnásobná mama: „Lejla, stoj!“ Pokračujem v hre na predstavy. „Ela, poď si umyť zúbky.“ „Ita, kde máš ten šál?“ „Nie, Jadviga, najprv si umyjeme rúčky.“ Lejla, Lejla, Lejla, zlomil sa mi jazyk!
Potrebujem meno, ktoré bude znieť nežne, zároveň silne, vznešene a zároveň ľudsky pokorne. Danea, Viola, Amadea … Ticiána je dlhé. Akú by mala skratku, Tici? Mytologické meno mi stále znie mytologicky Calliope, Olympia aj Perzida. Kráľovské meno Diana by aj ušlo. Pod vplyvom hormónov už neviem ani to vlastné. Alebo idem trochu za veľkú mláku? Čo tak Jessica (Alba), Chloe (ako parfém), Megan (Fox), raňajky u Tiffany (ho), jej no Samantha asi nie, to mi stále evokuje Carrie Bradshawovú.
Koleta znie ako koketa. Lina je po česky lenivá, to jej neurobím. Linda je ženská verzia Rockyho. Libuša Šafránková nie. Lota a Mahuliena už vôbec. Zaira? Tam je to písmeno "r"… Žeby Tália?
Nechávam na seba pôsobiť rezonanciu mien, pri ktorom sa to v brušku pohla? Do čerta, nezaregistrovala som to. No nič, láska, nechám to asi plynúť. Budeš mať to správne meno, neboj. To vlastne upokojujem seba.
„Miláčik, tak nakoniec Jabub k nám nepríde.“
„Pre-bo- ha, ste obaja v poriadku?“
„Ale jasné. Čakáme cicu- Jakubicu“
„Ma strašíš!“
Ostal zaskočený, lebo za tých 5 mesiacov som ho absolútne presvedčila o pohlavnej jednoznačnosti nášho potomka… že pozri, kope ako ocko, je silný po tebe. No ktorý muž by neuveril?
Podľa sprisahaneckej dohody, ku ktorej nikdy nemalo dojsť, mal môj muž právo a to len v prípade očakávania dcérky, preraziť svoj návrh na meno. Jediná moja požiadavka znela, že to nebude meno svokry, ani žiadnej jeho ex! Sadol za net, napísal za päť minút štyri krstné topky a zakrúžkoval víťazku. Mrknem nad jeho plece. Sofia.
