Nechce sa ti veľa čítať? Nahrala som video, kde sa za minútu dozvieš o tejto téme viac.
Len pred pár týždňami prešiel parlamentom školský zákon, do ktorého sa len 7 (slovom SEDEM!) minút pred hlasovaním prepašoval paragraf, ktorý umožňuje vstup duchovných do nemocníc. Aj z neregistrovaných cirkví. A hlavne – bez tých troch najdôležitejších slov: NA ŽIADOSŤ PACIENTA.
Súvisiaci článok
Šialený zákon na ochranu kňazov schválený. Od 1. júla ich musia pustiť všade - aj na gynekologické a detské oddelenia
Kňaz bez pozvania? Od júla realita.
Nemocniciam, ktoré duchovného do zariadenia nepustia, hrozí dokonca pokuta. Upozorňovala som v pléne na to, čo to môže v praxi znamenať: kňaz na detskom oddelení bez vedomosti rodiča, kňaz pri lôžku ženy, ktorá čaká na interrupciu, kňaz pri pacientovi, ktorí je neveriaci, alebo je úplne iného vierovyznania. Vraj som preháňala, strašila, veď to sa nikdy nestane.
Žiaľ, nepreháňala som. Len pár dní na to - v novele zákona o elektronickom zdravotníctve, sa objavil návrh zo strany Konferencie Biskupov Slovenska, ktorý zachádza ešte ďalej. Je to o to podozrivejšie, že tento návrh dali k úplne nesúvisiacemu návrhu zákona.
KBS sa chce dostať aj na gynekológiu
KBS chce, aby sa duchovní stali stálou súčasťou nemocničného personálu. Nie dobrovoľníkmi, ktorí prídu, ak ich pacient potrebuje. Nie návštevníkmi. Ale riadnymi zamestnancami nemocnice. Duchovní by tak boli zamestnancami nemocnice, rovnako ako sestry, lekári, sanitári či sociálni pracovníci.
KBS: „Postavenie osoby vykonávajúcej duchovenskú činnosť navrhujeme koncipovať analogicky, ako je v ústavnom zdravotníckom zariadení začlenený sociálny pracovník.“
Aby ste si nemysleli, že vymýšľam, tak KBS aj menovite uviedlo, na akých oddeleniach musí byť stála prítomnosť duchovných povinná, keďže tam majú prítomnosť sociálni pracovníci.
KBS: „Ak ústavné zdravotnícke zariadenie poskytuje zdravotnú starostlivosť na oddelení pediatrickom, geriatrickom, doliečovacom, psychiatrickom, medicíny drogových závislostí, gynekológie a pôrodníctva alebo dlhodobo chorých, musí mať v pracovnoprávnom vzťahu sociálneho pracovníka...“
Takže áno, napríklad aj tam, kde je žena najzraniteľnejšia a kde prežíva jednu z najťažších chvíľ vo svojom živote, lebo sa rozhodla podstúpiť interrupciu. Práve vtedy k nej môže prísť kňaz – bez vyžiadania, bez súhlasu.
Mimochodom, stále nemáme tú vyhlášku, pán minister Šaško. Pustíte sa do nej hneď ako konečne riadne opravíte eRecept, ktorý ste minulý rok zbúrali a len ste ho "na chvíľu" zaplátali?
KBS tvrdí, že duchovná služba má v zdravotníctve „nezastupiteľné miesto“ a že vo vyspelých krajinách je to štandard. V niečom majú pravdu. Aj ja som sa počas práce sestry stretla s mnohými kňazmi, ktorí stáli pri pacientoch, držali ich za ruku a boli im obrovskou oporou v náročnej chvíli. A tak to má byť.
Ale len, ak o to pacient požiada. Pretože v nemocnici je na úplne prvom mieste pacient. Jednoducho v slobodnej sekulárnej krajine (právnik Šutaj Eštok sa nedočítal ani po prvý bod ústavy) sa NEMÔŽE STAŤ, aby pacient musel ODMIETAŤ niekoho prítomnosť. Niektorí pacienti na to nemusia jednoducho nájsť silu, najmä v menších mestách. Opakujem: PACIENT NA PRVOM MIESTE!
Duchovný ≠ sociálny pracovník
KBS navrhuje, aby mali duchovní rovnaké legislatívne postavenie, ako sociálni pracovníci v nemocnici. Lebo ich dôležitosť a úloha v zdravotníckych zariadeniach je rovnaká. Toto prirovnanie však nesedí. Sociálny pracovník nie je len niekto, kto príde človeka “podržať za ruku”. Je to odborník, ktorý musí mať vysokoškolské vzdelanie v oblasti sociálnej práce, musí poznať zákony – najmä v oblasti práv pacienta, ovládať fungovanie zdravotného a sociálneho systému a mať základy psychológie. Je to človek, ktorý pomáha pacientovi a jeho rodine v ťažkých životných situáciách – keď ich zasiahne vážna diagnóza, strata schopnosti postarať sa o seba, potreba sociálnych služieb či prechod do paliatívnej starostlivosti.
Sociálny pracovník zároveň počas štúdia prechádza výcvikom ako narábať so zdravotnou dokumentáciou pacienta, aby boli ochránené všetky jeho osobné a zdravotné údaje. Pretože s nimi pravidelne prichádza do kontaktu. Je špeciálne vyškolený, aby sa mohol v prostredí nemocnice bezpečne pohybovať.
KBS vo svojej pripomienke tvrdí, že aj duchovní predsa absolvujú vysokoškolské štúdium – konkrétne teológiu, a tak sú pripravení na prácu s pacientom. Na duchovnú službu. Nie na odbornú prácu so zraniteľným pacientom.
Kto to zaplatí?
Ak by sa duchovní stali riadnymi členmi nemocničného personálu, ako to požaduje KBS, musel by ich niekto zaplatiť. Z čoho?
No ak chcú byť zamestnancami nemocnice, tak predsa zo zdravotných odvodov nás všetkých. Čiže do výdavkov, kde už dnes chýbajú peniaze na základné veci ako mzdy, opravy, investície či lieky, môžu pribudnúť platy kňazov.
Už by hádam aj stačilo, nie?
Nie, duchovná služba v nemocniciach nie je problém. Ak si ju pacient želá a vyžiada - má na ňu právo. A som prvá, kto sa za vašu slobodnú voľbu bude biť. Ešte raz. ZA VAŠU.
Zákon spred pár týždňov toto právo ešte posilnil. Problém je, že Konferencii biskupov Slovenska ani toto nestačí.
Nestačí im možnosť prísť, ak ich pacient zavolá. Chcú byť stálou súčasťou nemocníc, bez ohľadu na vôľu pacienta. Toto už nie je len o jednom zlom zákone. Je to sústava krokov, ktoré potichu premieňajú slovenské zdravotníctvo, aby bolo v súlade s jednou ideológiou. Raz je to zákaz interrupcií, potom letáky od cirkví v ambulanciách, alebo výhrada vo svedomí pre lekárov aj lekárnikov. A teraz - kňazi ako zamestnanci nemocnice. A o pacientovi tradične ani slovo.
Budem naďalej upozorňovať na tieto ideologické tendencie, ktoré sa snažia ovplyvňovať naše životy, naďalej upozorňovať - a budem rada, ak mi v tom pomôžete. Pretože ak sa neozveme, ani si to neuvedomíme a Slovensko už naozaj nebude sekulárnym štátom.
