Nielenže musí každý mesiac zabezpečiť stále väčšiemu počtu dôchodcov ich ,,výplatu“, ale zvyšujú sa aj náklady na zdravotnú starostlivosť.
Demografický vývoj nám ukazuje, že každým rokom budeme potrebovať viac lôžok napr. na oddeleniach dlhodobej starostlivosti, či geriatrii. Preto je nevyhnutné túto tému riešiť.
NE/PODARENÁ NOVELA
Ako takou nádejou mala byť pripravovaná novela z dielne ministerstva zdravotníctva. Všetci sme sa na ňu tešili, ale nastalo opäť iba jedno veľké sklamanie. 573 pripomienok je jasným dôkazom toho, ako neodborne bola pripravená.
Jednou z najväčších zmien predstavuje dĺžka pobytu pacienta v zariadení. Po novom by sa mohol pacient doliečovať v nemocnici až 3 mesiace, v DOS (dom ošetrovateľskej starostlivosti) až 6 mesiacov. V nemocniciach by mali vzniknúť nové oddelenia, ktoré sa budú starať o takýchto pacientov. Kto sa však o nich postará? Veď problém s akútnym nedostatkom zdravotníckeho personálu ešte stále pretrváva. Pani ministerka stále neposkytla riešenie a už pridáva prácu personálu, ktorý ani nemáme. Ponúknuť ako jediné riešenie znižovanie nárokov na požadované vzdelanie, nie je určite pro-pacientskym riešením. Práve naopak, následkom tohto bude znížená kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti.
ČO POTOM?
Zmeny počítajú aj zo zavedením tzv. dlhodobého ošetrovného. To sa bude dotýkať osôb, ktoré sa budú starať o svojho blízkeho. Dostávať budú 55% z platu, najviac však 3 mesiace. Keď úplne odignorujeme našu budúcnosť a teda napnutý rozpočet Sociálnej poisťovne, ktorá z dnešných odvodov na budúce (!!!) dôchodky, platí ledva súčasné dôchodky, človek si možno aj vydýchne. No konečne ich to napadlo. Čo ale po troch, šiestich mesiacoch? Všetci dobre vieme, ako sú na tom u nás sociálne zariadenia. Dlhodobo zaznamenávame nedostatok lôžok, o čakacích dobách ani nehovoriac. Riešením by samozrejme mohli byť aj súkromné zariadenia, ale to by ich štát a samospráva nemohli sabotovať tak, že si ich môže dovoliť máloktorá rodina. Resp. môžu si ich dovoliť len tí najmajetnejší. Ostatným tak nezostáva iná možnosť, len zostať doma a postarať sa o svojho blízkeho. Často bohužiaľ za cenu života na hranici chudoby.
Štát by nemal svojich občanov stavať pred dilemu, či si vybrať dôstojný život alebo starostlivosť o svojho blízkeho. Mal by oceniť starostlivosť o odkázaných. A mal by ju oceniť dlhodobo a rovnomerne bez ohľadu na to, o akého opatrovníka ide.
KDE A Z ČOHO?
Ďalšie zmeny sa dotýkajú aj posilnenia poskytovateľov ošetrovateľskej a paliatívnej starostlivosti v zariadeniach DOS, ADOS, hospic a pod., mnohé lôžka majú vzniknúť priamo v nemocniciach. Kde presne nevie nikto, ministerka sa totiž neobťažuje plánovaním. Je len otázkou či naozaj nevie, alebo vie a zámerne nepodá do legislatívneho procesu ako prvý návrh stratifikácie nemocníc, ktorá je odpoveďou na otázku, kde majú byť lôžka následnej a dlhodobej starostlivosti. Tento legislatívny chaos totiž veľmi ľahko spôsobí, že návrh neprejde parlamentom a ministerka bude môcť povedať: ,,Ja som chcela, ale oni...“ No nechcela a nechce.
Platiť za novovzniknuté lôžka bude samozrejme zdravotná poisťovňa a spolupodieľať sa má aj pacient. Výška spoluúčasti pacienta má byť 5 Eur/deň a z povinnosti platiť je vyňatá drvivá väčšina ľudí, ktorá bude na takúto starostlivosť odkázaná (dôchodcovia, invalidi a pod.). O tých sa nemocnica bude starať na vlastné náklady. To všetko v čase, keď volajú viaceré inštitúcie po peniazoch na pokrytie legislatívnych náležitostí, ktoré boli prijaté za účelom získania si voličov pre isté politické strany (sociálny balíček, rekreačné poukazy,..) Takáto populistická nesystémová sprostosť pôjde teda opäť na účet zdravotníctva a nehorázne zadlžených nemocníc. Toto spôsobuje šialené predražovanie dodávok čohokoľvek nemocniciam, ako dlžníkom, znemožňuje akékoľvek vlastné investície a zabíja všetku snahu riadiť nemocnice tak, aby zostalo aj na údržbu, investície alebo odmeny šikovným zamestnancom. Teda na to, čo by pocítil pacient, ale aj zdravotnícky pracovník, ako pozitívum. Súčasné ,,riešenie“ tak uberá z už tragickej úrovne zdravotnej starostlivosti a rieši sociálnu starostlivosť na úkor zničených životov ľudí na druhom konci reťazca, na ktorých liečbu nezostanú peniaze.
Dlhodobá starostlivosť je dôležitá téma, ktorou je nutné sa zaoberať. Nedotýka sa totižto len našich rodičov alebo starých rodičov, ale každého z nás. Veď všetci starneme. Práve preto si zaslúži poctivejší prístup.
RIEŠENIA
Pani ministerka, v prvom rade v zákone definujte, čo presne je následná a dlhodobá starostlivosť. Určite nárok, ktorý dostane každý a termín, do kedy ho má dostať. Stratifikácia Vám povie, kde sa uvoľnia aké lôžka a môžete so sociálnikmi, poisťovňami ale aj so samosprávou začať veselo vyjednávať o financovaní.
Keď už budete s rezortom sociálnych vecí rokovať, zvyknite si na to. Tu je nevyhnutná dlhodobá spolupráca nie len v oblasti financovania a určenia nároku, ale napr. aj v oblasti posudzovania nároku a odkázanosti. Klient má dostať jednotnú štátnu dávku a posudzovanie sa má robiť na jednom mieste. Nie, aby odkázaný a jeho rodina behali z úradu na úrad. Platba má ísť za klientom, nie za zariadením. Klient by mal dostať peniaze podľa nároku a rozhodnúť, komu ich za starostlivosť dá – rodine alebo zariadeniu bez ohľadu na vlastníctvo. Zvýšenie podielu priamych platieb klienta eliminuje súčasný diskriminačný prístup a vyvolá tlak nie len na vznik nových miest a konkurenčného boja o klienta, ale aj na vznik ďalších doplnkových služieb pre neho. Súčasne je treba rozbehnúť transparentný systém hodnotenia kvality zariadený pre zdravotne a sociálne odkázaných.
Pouvažujte nad ďalšími zdrojmi financovania dlhodobej starostlivosti a porozprávajte sa o nich s kolegami vo vláde. To je tiež Vaša úloha, nemôžete všetko platiť zo zdravotných odvodov a už vôbec nie pri takomto spôsobe riadenia rezortu. Na mieste je pripoistenie, alebo dlhodobé sporenie, a s ním spojené daňové úľavy. Pri podiele vlastníctva nehnuteľností na Slovensku je zaujímavá reverzná (spätná) hypotéka. Pomôže tiež rozvoj telemedicíny (sledovanie pacienta na diaľku) a komunitných programov pre seniorov.
Pani ministerka, po dvanástich rokoch, čo to Vaša strana dotiahla až sem, to chce viac, ako robiť si osobné alibi. Chce to skutočné riešenia. Tie začínajú stratifikáciou a reálnym financovaním. Držím Vám v tom palce.
Volám sa Janka Cigániková, som tímlíderkou SaS pre zdravotníctvo a spolu s kolegami bojujeme v parlamente za to, aby sa na Slovensku oplatilo pracovať, podnikať a žiť. Na Facebooku ma môžete sledovať TU , na Instagrame TU a na YouTube TU.
Ak sa vám text páčil, podporte ho zvýšením karmy pod blogom, zvýšite tak jeho čítanosť. Ďakujem
