CHCEME VEREJNÚ KONTROLU
Pred časom sme totiž na Komisii regionálneho rozvoja riešili návrh kolegyne Pätoprstej z nášho klubu, ktorá požadovala aby:
1. Boli materiály pre poslancov prístupné na webe, a to aj materiály do komisií a
2. aby boli verejne prístupné aj samotné komisie.
Ak by si ktorýkoľvek človek zmyslel, že sa chce pozrieť na komisiu mohol by prísť, prípadne by si aspoň mohol naštudovať materiály. V komisiách sa okrem iného rodia odborné stanoviská k rôznym bodom, ktoré sa následne prejednávajú v zastupiteľstve a práve na tieto stanoviská sa často zastupiteľstvo aj spolieha. Iste, môže vám to byť jedno. Máte dosť vlastných starostí a čo vás po tej či onej komisii.
NIE SME KÚPENÍ, POZRITE SA!
Ale jedno to nie je. Pretože v dnešnom svete, v stave, v akom naša krajina je, v tom marazme a nedôvere voči všetkému vládnemu, štátnemu, úradnému či politickému, ako môže niekto ešte povedať občanovi, ktorý nás do funkcie zvolil, že sem nesmie ?! To je ako povedať svojmu zamestnávateľovi, že nesmie vstúpiť do vašej pracovne. Prosím?!!! Mali by sme to byť v prvom rade my, politici, poslanci, verejní činitelia, my by sme mali ako prví kričať: „Hej! Krivdíte nám! Pozrite sa, že nie sme kúpení! Pozrite sa, že naša práca je poctivá! Nemáme čo skrývať!´´ My prví by sme mali chcieť, aby verejnosť mala prístup k našej práci, prahnúť po verejnej kontrole. Je už na ľuďoch, či túto možnosť budú využívať alebo nie, ale je drzosť a nehoráznosť brániť im v tom.
AŽ DO RÁNA?
Chápem obavy kolegov. Áno, je možné, že sa nám do rokovacej miestnosti nahrnie napríklad celá škola, o ktorej zlúčení sa bude v školskej komisii rozhodovať. A to si píšte, že si donesú transparenty a budú kričať. A jasné, že tam budeme sedieť do rána. Ale na to sme tu! Na to sme vstúpili do politiky, do regionálnej politiky, aby sme pomohli spoločnosti. A teda, aby sme spoločnosť aj vypočuli a boli ochotní ju počúvať hodiny, a aby sme zabezpečili dostatok miest pre každého, kto bude chcieť prísť. Len by som to uvítala. Každý ďalší názor len pomôže, rozšíri naše obmedzené pohľady, prispeje argumentom. Nakoniec, tí ľudia nemajú hlasovacie právo, ale majú nás, aby sme ich práva zastupovali. Prečo potom nemôžu byť komisie, hlasovania, dokumenty, zasadnutia – celá naša práca, verejné?
Nieže by mali, ale musia. Budem sa o to s kolegami naďalej pokúšať a hľadať spojencov, ktorí chcú pracovať pre ľudí a s ľuďmi. Začínam zverejňovaním všetkých podkladov, materiálov a videozáznamov na svojej stránke www.ciganikova.sk.
