Keď počúvam, ako mi rôzni poslanci a poslankyne v parlamente s absolútnou istotou hovoria, že „vedci presne vedia, kedy začína ľudský život“, nedá sa mi inak, len sa spýtať: Naozaj? A to máte odkiaľ?
Ak by si totiž kolegovia z parlamentu, bojujúci proti slobode žien rozhodovať o vlastnom tele, dali tú námahu a hľadali v overených zdrojoch, zistili by, že odpoveď nie je ani zďaleka taká jasná, ako tvrdia.
Nie je to len otázka náboženstva, filozofie alebo politiky. Je to aj otázka biológie, genetiky, neurológie – a každá z týchto vied sa na to, kedy život začína, pozerá inak. Veda nám totiž nedáva jednoznačnú odpoveď. A preto by mal každý, kto si myslí, že jeho názor je jediný správny, zostať pokorný – a prestať vnucovať svoje presvedčenie ostatným. Najmä ženám.
Čo teda rôzne vedné oblasti hovoria o začiatku života?
Metabolický pohľad
Metabolická teória tvrdí, že neexistuje jeden moment, kedy začína život – pretože spermia aj vajíčko sú samy osebe živé. Spojenie oboch je len fázou kontinuálneho procesu života, ktorý začína ešte pred oplodnením. Z tohto pohľadu tak neexistuje jeden konkrétny okamih, od ktorého by bolo možné povedať, že „teraz vznikol život“.
Zástancovia tohto pohľadu hovoria, že jeden okamih, od ktorého začneme všetko „počítať“, je len umelým konštruktom, ktorý bol zavedený pre praktické účely vedy. Život podľa ich slov jednoducho plynie – bez začiatku a konca.
Genetický pohľad
Z genetického hľadiska sa často za začiatok ľudského života považuje vznik zygoty – moment, keď spojením spermie a vajíčka vznikne organizmus s vlastnou unikátnou DNA. Nie je to však také jednoduché. Veda ukazuje, že oplodnenie nie je jeden okamih, ale postupný proces trvajúci desiatky hodín.
Ani tam to však nekončí. Ešte 14 dní od vzniku zygoty sa môže z jedného embrya stať viac jedincov (jednovaječné dvojčatá), alebo z 2 embryí jedno. Až po tomto približne dva týždne trvajúcom procese je embryo biologicky unikátne.
Neurologický pohľad
Ak za koniec ľudského života (smrť) považujeme mozgovú smrť, analogicky by sa dalo za začiatok života považovať prvé známky mozgovej aktivity. Prvé slabé signály aktivity mozgu sa objavujú okolo 6.-8. týždňa tehotenstva. Tento mozog je ale naozaj iba v rannom vývoji – embryo nevníma emócie či bolesť a nemá vedomé reflexy. Aktivitu, ktorá by sa dala prirovnať aktivite vyvinutého mozgu, možno pozorovať až oveľa neskôr – približne okolo 24.-25. týždňa tehotenstva.
Pre neurológov teda môžu existovať dva momenty, kedy začína život – buď 8. týždeň, kedy vznikajú prvé neurónové spojenia, alebo 24. týždeň tehotenstva, kedy sa začínajú objavovať náznaky vedomia.
Ekologický pohľad
Zástancovia tohto pohľadu považujú za kľúčový moment to, že plod je schopný prežiť mimo tela matky. Vďaka medicínskemu pokroku dokážu lekári udržať pri živote aj novorodenca, ktorý sa narodil už v 24. týždni (teda približne v 6. mesiaci). Vo vyspelých krajinách dokážu zachrániť približne polovicu takto skoro narodených detí.
Tento fakt sa odráža aj v interrupčnej legislatíve viacerých štátov. 24. týždeň tak býva často stropom pre umelé prerušenie tehotenstva.
Imunologický pohľad
Niektorí vedci tvrdia, že život začína vtedy, keď sa imunitný systém matky naučí embryo tolerovať a neodmietne ho – čo nastáva okolo 8.–12. dňa po oplodnení vajíčka. Dovtedy je totiž embryo pre ženské telo „cudzím materiálom“, ktorý môže imunitný systém „odmietnuť“.
Filozofický pohľad
Úplne odlišný uhol pohľadu prinášajú filozofi a psychológovia. Podľa nich je pre nový život dôležité vedomie a schopnosť jedinca vnímať svoju vlastnú existenciu. Nakoľko však k sebauvedomeniu dochádza až niekoľko mesiacov po narodený, ide o veľmi kontroverzný, ale diskutovaný, pohľad.
Sociálny pohľad
V antropológii existuje aj koncept, že „človekom“ (resp. dieťaťom) sa novorodenec stáva až vtedy, keď ho za člena „ľudskej komunity“ uzná okolie – napríklad mu dá meno alebo mu pripraví uvítací rituál. Tento koncept vyplýva zo skúmania rôznych kultúr. V komunitách, kde bola vysoká miera úmrtnosti novorodencov, totiž prvé dni či týždne dieťa nedostalo meno a matka či okolie ho plne neprijalo – aby komunita jeho prípadným úmrtím netrpela.
Tento pohľad, ktorým sa človek stáva človekom nie biologickým, ale sociálnym zrodením, však ilustruje, že vnímanie začiatku života sa môže líšiť nielen naprieč vednými odbormi, ale aj komunitami.
Náboženský pohľad
Na Slovensku sa o začiatku života v súvislosti s interrupciami diskutuje najmä z pohľadu cirkvi. Tak ako v predošlom príklade, aj tu sa názory na začiatok života líšia podľa príslušnosti ku konkrétnej komunite – náboženstvu.
Zatiaľ čo väčšina predstaviteľov katolíckej cirkvi a jej veriacich považuje za vznik života okamih oplodnenia, (protestantská) anglikánska cirkev povoľuje za určitých okolností aj interrupciu v rannom štádiu tehotenstva.
Judaizmus zas považuje za začiatok života až 40. deň po počatí. Podobne to má aj časť moslimov, podľa ktorých do plodu vstúpi duša v rovnaký deň. Pre druhú časť islamskej komunity je to až 120. deň.
Prečo na tom záleží?
Profesor biológie Scott Gilbert a autor štúdie „When Does Human Life Begin?” to zhrnul pomerne presne: „Neviem vám povedať, kedy presne začína život. Ale s istotou vám viem povedať, že medzi vedcami na tom neexistuje zhoda.“
Na záver to zhrniem v Gilbertovom štýle: Neviem vám povedať, kedy presne začína život. Ale s istotou vám viem povedať, že to určite ani len netušia vybraní poslanci slovenského parlamentu :-)
Ak niekto tvrdí, že „jediná správna odpoveď“ je tá jeho, a chce podľa toho obmedzovať práva žien, nie je to veda – ale mocenská hra… A pokus prepašovať náboženský alebo ideologický pohľad do zákonov sekulárneho štátu.
Nevie to veda. A nemôžeš to vedieť ani ty.
A preto ani jeden z nás nemá právo nanucovať svoj subjektívny pohľad iným.
