Už o pár hodín sa budú poslanci parlamentu zaoberať interrupciami. Predkladatelia vymýšľajú, ako ich ženám v najťažšej životnej situácii a lekárom čo najviac znepríjemniť - predlžujú čakacie lehoty, vymýšľajú formuláre, lajstrá “potrebných” informácií, hľadajú spôsoby, ako zakázať informovanie o LEGÁLNOM zákroku a do dokonalosti privádzajú citové vydieranie žien.
Ak k tomuto pribalíte dve-tri dobré miniatúrne zmeny, môžete to volať “zákon na pomoc ženám”. Komu a ako tým zákon v skutočnosti NEpomáha, som hovorila tisíckrát na stovkách miest a fór. Teraz je ale čas povedať si, kto v skutočnosti o pomoc od Záborskej a spol. stojí.
V agentúre AKO sme si na konci októbra nechali spraviť reprezentatívny prieskum verejnej mienky a Sloveniek i Slovákov sme sa spýtali štyri otázky:
1. Mal by sa súčasne platný zákon o interrupciách meniť, alebo by mal zostať rovnaký?
Prieskumom sme zistili, že až 32,1 % Slovákov je za zachovanie súčasného stavu a ďalších 30,5 % Slovákov je za také zmeny zákona, ktoré by ho spravili ústretovejším k ženám. Len 7.9 % ľudí si myslí, že treba interrupcie sprísňovať!
Ak by sa parlament mal riadiť podľa toho, čo Slováci naozaj chcú, celkom určite by sme neriešili devätnásty zákon obmedzujúci interrupcie od roku 2018. Buď by sme sa o tejto téme nerozprávali vôbec, alebo práve naopak - zákon by sme liberalizovali. A toto nehovorím ja, toto hovoria voliči nás všetkých.
Ak si z tohoto prieskumu máme vziať niečo, tak to, že ani nie 8 % ľudí schvaľuje neustále aktivity poslancov ako sú Mazurek, Čepček alebo Záborská.
2. Mali by mať všetky štátne nemocnice povinnosť vykonať interrupciu, ak o ňu žena požiada?
Bolo pre mňa veľmi nepríjemným zistením, že hoci sú zákon interrupcie povoľuje, hoci si všetci poctivo platíme zdravotné odvody, hoci máme štátne nemocnice a hoci žijeme v 21. storočí, tak mnohé štátne nemocnice interrupcie odmietajú vykonávať.
Rešpektujem výhradu vo svedomí jednotlivých zdravotníkov. Nič také, ako výhrada vo svedomí nemocnice ale neexistuje! A Súhlasia s tým aj Slováci. Prieskum ukazuje, že až 74 % je za to, aby štátne zariadenia mali povinnosť vykonať interrupciu, ak o ňu žena požiada. Len približne 15 % je proti.
Šokuje ma, že niektoré záujmové skupiny robia hrdinov z ľudí, ktorí svoju osobnú výhradu vo svedomí pretlačia na úroveň celého zariadenia a ženy sa tam nedočkajú legálneho zákroku, na ktorý majú absolútne právo!
Ak niektorý z riaditeľov štátnej nemocnice nemá záujem ženám garantovať ich reprodukčné práva, nikto ho na dobre platenej manažérskej pozícii nedrží. Svoj svetonázor môže pokojne pretláčať tam, kde nebude narábať s peniazmi a zdravím daňových poplatníkov proti ich vôli.
3. Je potrebná lehota na rozmyslenie?
V reprezentatívnom prieskume sme sa pýtali aj na to, či je potrebná lehota na rozmyslenie, ktorú chcú predkladatelia okolo Anny Záborskej predĺžiť na 72 či 96 hodín. Väčšina rozhodnutých respondentov - 56,5 % - je proti akejkoľvek lehote, ktorá núti ženu čakať na zákrok. Pomerne slušná časť obyvateľov Slovenska - 37 % - si myslí, že je táto lehota potrebná a ani nie 5 % je za úplný zákaz interrupcií.
Vychádza vám z tohoto grafu, že je tu spoločenská objednávka na predlžovanie lehôt? Mne nie. Slováci sú jemne naklonení skôr rušeniu, respektíve ich skracovaniu.
Som presvedčená o tom, že lehotu by sme nemali mať žiadnu. Ak žena už raz prišla ku gynekológovi na interrupciu, a dostať sa k takému gynekológovi môže v niektorých regiónoch trvať aj oveľa viac ako 96 hodín, tak verte tomu, že nepotrebuje viac rozmýšľať, ani keď jej to z hradného kopca prikáže Anna Záborská.
Predkladatelia často hovoria, že vo vyspelej Európe predsa sú dlhšie lehoty na rozmyslenie. Neviem ale, prečo si potom predkladatelia nechcú adoptovať aj predĺženie doby na vykonanie interrupcie či interrupčnú tabletku. Toto je len vyberanie tých čerešničiek, ktoré stredovekému krídlu vyhovujú.
4. Ste za to, aby mali ženy možnosť podstúpiť medikamentóznu formu interrupcie?
Z prieskumu o interrupčnej tabletke nám vyšli dve skutočnosti. Prvá je, že veľká časť ľudí nemá dostatočné informácie o interrupčnej tabletke. No a druhá je, že Slováci sú za to, aby sme interrupcie nevykonávali chirurgicky, pod anestézou, ale podaním tabletky pod dohľadom lekára. Až 75 % rozhodnutých je za lepšiu a šetrnejšiu možnosť.
Existuje celý rad dôkazov o tom, že interrupčná tabletka je bezpečnejšia pre naše ženy ako operácia pod narkózou, ktorá je u nás, bohužiaľ, zatiaľ jediná povolená.
Opakovane som spolu s najväčšími slovenskými odborníkmi na gynekológiu a pôrodníctvo upozorňovala na to, že interrupčná tabletka je bezpečnejšia a lepšia voľba pre ženy podstupujúce interrupciu. Máme dáta z celého sveta, ktoré to potvrdzujú.
Na toto netreba prijať špeciálny zákon. Na toto treba, aby úradníci ministerstva zdravotníctva rešpektovali zákony, záväzné medzinárodné dokumenty či WHO a pripravili obyčajnú vyhlášku. Bohužiaľ, proti registrácii interrupčných tabliet sa ešte v roku 2013 postavila strana KDH, biskupi a aj kresťanské organizácie. A blokujú ju dodnes.
Čísla sú jasné. Slováci nechcú, aby sme písali a prijímali zákony, ktoré obmedzujú práva žien, kladú im polená pod nohy a sťažujú prístup k interrupciám. Chcela by som na záver preto všetkých kolegov požiadať, aby prestali ženám “pomáhať” takýmito zákonmi. Nikto o to nestojí.
Volám sa Janka Bittó Cigániková, pôsobím ako predsedníčka Výboru Národnej rady SR pre zdravotníctvo, zároveň som tímlíderkou SaS pre zdravotníctvo a spolu s kolegami bojujeme v parlamente za to, aby sa na Slovensku oplatilo pracovať, podnikať a žiť. Na Facebooku ma môžete sledovať TU a na Instagrame TU.
Ak sa vám text páčil, podporte ho zvýšením karmy pod blogom, zvýšite tak jeho čítanosť. Ďakujem.
