Tento návrh vyrieši tri problémy:
1. Vyrieši dlhodobé systematické dofinancovanie zdravotníctva
2. Zvýši motiváciu poisťovní starať sa o svojich poistencov
3. Platy zdravotníkov v rozpočtovom provizóriu
Vláda pokračuje v neefektívnom rozhadzovaní peňazí pre zdravotníctvo bez naviazania na prínos pre pacienta. To ale zdravotníctvu nepomôže, pomôžu mu systémové riešenia a tým je najmä zvýšenie platby za poistenca štátu. To je zdravotná poistka, ktorú hradí štát za deti, tehotné ženy, nezamestnaných, invalidov a dôchodcov. To je viac ako 3,3 milióna ľudí.
Ešte v opozícii sme aj spolu s Marekom Krajčim zaň spoločne bojovali. Hovorili sme o návrate k minimálne 4 %. Túto sumu sme považovali za minimum, ktoré zdravotníctvo potrebuje na svoje prežitie. Veľmi nás hnevalo a nahlas sme kritizovali, keď bývalé vlády túto latku podliezali a neskôr zmenili celý spôsob platby za poistencov štátu. Pritom platy lekára, sestry, ostatných zdravotníkov, vyšetrenie, materiál, návštevu v ambulancii či nemocnici, lieky a výjazdy záchraniek platíme z poistného.
Teraz, keď je Oľano pri moci a Marek Krajči bol zároveň ministrom, platia za svojich poistencov rok čo rok menej. V okolitých krajinách sa však táto platba zvyšuje. Smutná realita vyzerá takto.
Toto je jeden z hlavných dôvodov, prečo sme tam kde sme. Kým v opozícii malo OĽaNO plné ústa rečí, vo vláde robí opak a koná horšie, ako ktorýkoľvek ich predchodca. A neplánuje to zmeniť ani v návrhu rozpočtu na rok 2023.
Naše zdravotníctvo zatiaľ prežíva problémy s výpoveďami lekárov a nekonečné rokovania (predtým nerokovania) vlády, bombastické balíčky, bonusy a príspevky, vysoké ceny energií, nestabilitu prostredia, čakajú nás obrovské projekty ako kategorizácia nemocníc či zavedenie DRG a naplnenie všakovakých nemožných sľubov, napríklad porodnú asistentku každej tehotnej žene až domov, nové nemocnice – tuším ich pôvodne malo byť 25, inovatívne lieky zachranujúce život, funkčný nemocničný aj ambulatný sektor – ku všetkému tomuto si robili tlačovky, ale v rozpočte na 2023 na to nie sú peniaze.
Máme návrh, ktorý je len o trošku drahší než to, čo plánuje už teraz dať vláda do zdravotníctva. Zároveň tak obídeme prípadný problém s prípadným rozpočtovým provizóriom. Naše Zvýšenie platby za poistenca štátu a Regulácia zisku zdravotných poisťovní.
Návrh SaS 1: Zvýšenie platby za poistenca štátu
Návrh: „Od 1. januára 2023 do 31. decembra 2024 je sadzba poistného pre štát 4,5 % z vymeriavacieho základu. V nasledujúcich rokoch bude sadzba poistného pre štát 5 % z vymeriavacieho základu ALE sadzba štátu sa každý rok zníži o 0,5 percentuálneho bodu, ak všetky zdravotné poisťovne nesplnia kritériá kvality zdravotnej poisťovne aspoň na 80 % v roku, ktorý dva roky predchádza kalendárny rok, na ktorý sa ustanovuje sadzba štátu.“
Prečo 4.5% za poistenca štátu na rok 2023? Súčasný návrh rozpočtu je nekvalitný a nedostatočný. Platba za poistencov štátu je v sume 1102 mil. eur a ďalších 340 mil. eur v riadku Rezerva na platbu za poistencov štátu.
V rozpočte chýbajú položky vo výške viac ako 400 mil. eur:
120 mil. eur zvýšenie mzdových nákladov v ÚZS ako výsledok vyjednávania s LOZ;
100 mil. eur dorovnanie miezd v ŠAS;
50 mil. eur dorovnanie miezd vo VAS;
60 mil. eur na liekovú novelu / inovatívnu liečbu;
70 mil. eur na vykrytie nerealizovaných úspor, najmä vo VŠZP;
70 mil. eur vykrytie zvýšených nákladov na energie
investície, dlhy, ďalšie sľúbené navýšenia platov
Finálna platba za poistencov štátu musí byť minimálne vo výške 1 842 mil. eur, pozostávajúc z:
1102 mil. eur v riadku Platba za poistencov štátu;
340 mil. eur v riadku Rezerva na platbu za poistencov štátu;
400 mil. eur v riadku Rezerva na výdavky v zdravotníctve.
Platba za poistenca štátu vo výške 4.5% z priemernej mzdy 2021 predstavuje 1 917 mil. eur, tj. ešte o 75 mil. eur viac, ktoré môžu byť presunuté z rezervy na energetické kompenzácie pre verejný sektor (kapitola VPS) do platby za poistencov štátu a slúžili by na čiastočné vykrytie zvýšených nákladov na energie.
Kompenzácie pre rodiny sú v kapitole MPSVaR / kompenzácie pre dopravcov v kapitole MD, tak kompenzácie pre zdravotníctvo by mali byť v kapitole MZ (a pre školy v kapitole MŠ).
Ak chceme mať v slovenskom zdravotníctve porovnateľné platové podmienky pre lekárov, sestry a zdravotnícky personál ako v Českej republike a byť konkurencieschopní, ak chceme mať porovnatelnú kvalitu starostlivosti o pacientov, musí byť aj financovanie štátom porovnateľné z Českou republikou.
Návrh SaS 2: Regulácia zisku zdravotných poisťovní
Treba však strážiť, aby peniaze išli za výsledkom a skončili v sektore, nie na súkromných účtoch. Preto navrhujeme súčastne so zvýšením platby za poistenca štátu reguláciu zisku poisťovní, priamo naviazanú na prínos pre pacienta. Ak poisťovne nebudú plniť kritériá kvality, ak poistenci nepocíti kvalitnejšiu starostlivosť, tak nie len že budú penalizované nižším ziskom, ale navyše dostanú aj menej zdrojov zo štátneho rozpočtu. Sme presvedčení, že táto motivácia bude adekvátnou a primeranou, aby si poisťovne plnili svoje povinnosti voči poistencom, ale aj poskytovateľom zdravotných výkonov najlepšie ako vedia.
Návrh: „Primeraný výsledok hospodárenia je súčet sumy 1,5 % z predpísaného poistného v hrubej výške a sumy určenej ako výsledok plnenia kritérií kvality zdravotnej poisťovne; takto určená suma nemôže byť vyššia ako 0,5 % z predpísaného poistného v hrubej výške.“
Ak zavedieme reguláciu zisku, výdavky na prevádzkovú činnosť budú limitované a zvyšok pôjde len na zdravotnú starostlivosť.
SaS navrhuje rozumné riešenia – 4,5 % pre sektor spolu so zastropovaním zisku poisťovní, obe s priamym naviazaním na prínos pre pacienta. Zároveň táto situácia garantuje potrebné platby na platby zdravotníkov, poskytovateľom vrátane potrebného ambulantného sektoru, ale aj na všetky sľuby vlády. A ešte zostane aj na úhrady časti navýšených energií. Toto všetko s minimálnym navýšením oproti tomu, čo táto vláda zdravotníkom už slúbila z rezerv a z VPS. Ak im to chcú naozaj dať, tak im tú možnosť reálne ponúkame.
Pre porovnanie financovanie štátu za súčasnej vlády:
Navýšenie podľa SaS oproti návrhu MF:
Navrh MF
1,102
Suma je v rozpočte - trasfer z riadku Rezerva na platbu za poistencov štátu
340
Suma je v rozpočte - trasfer z riadku Rezerva na výdavky v zdravotníctve (VPS)
400
Suma je v rozpočte - trasfer z riadku Rezerva na výdavky energii (VPS)
75
Návrh SaS (4.5%)
1,917
Prečo navrhujeme primeranú reguláciu zisku poisťovní?
Zisk je odmena za dobre odvedenú prácu, podobne ako plat a bonusy pre zamestnanca. Nie je to nič neštandardné.
Čo je horšie ako rozumná regulácia zisku? Sú to 100 miliónové straty štátnej poisťovne a štátnych nemocníc, nekonečné miliardové oddlžovanie štátnych nemocníc a pravidelné navyšovanie základného imania VšZP (t.j. oddlžovanie štátnej poisťovne) bez nastavení výsledkov v prospech poistencov. Peniaze nás všetkých smerujú následne do deravého vedra a výsledky sú nulové.
Zároveň zdôrazňujeme potrebu vypracovania ozdravného plánu (resp. výmenu manažmentu) ak hodnota vlastného imania poisťovne klesne pod regulovanú hranicu. Manažment poisťovne musí spravovať zdroje svojich poistencov adekvátne a profesionálne a nie bezbreho míňať prostriedky nás všetkých.
Ak zavedieme reguláciu zisku, výdavky na prevádzkovú činnosť budú limitované a zvyšok pôjde len na zdravotnú starostlivosť.
Zisk v tis. €
2017
2018
2019
2020
2021
Spolu
VšZP
35 884
89 976
7 293
-114 180
-86 750
-67 777
Dôvera
17 023
35 536
14 464
-26 856
17 324
57 492
Union
6 284
9 914
9 770
-4 097
3 534
25 405
SPOLU
59 191
135 426
31 528
-145 132
-65 892
SPOLU len súkromné poisťovne
23 307
45 450
24 234
-30 952
20 858
82 897
Z týchto dát vyplýva, že súkromné poisťovne vytvorili za posledných 5 rokov kumulatívne cca 83 mil. € zisku. Ročne je to priemerne 16,5 mil. €, zatiaľ čo strata VšZP bude na konci roka cca 150 mil. €. Ak by sme zobrali súkromným poistovniam všetok zisk za posledných 5 rokov, každý zdravotník (je ich cca 110 000) by dostal mesačne okolo 12 eur navyše.
Uznajte, že takáto suma zdravotníctvo z biedy nevytrhne, navyše zákaz by so sebou niesol vznik štátneho monopolu s ešte väčšími stratami ako má dnes.
Miera zisku prepočítaná na jedného zamestnanca je v porovnaní s inými regulovaním takmer zanedbateľná. Zisk sektora zdravotných poisťovní predstavuje len 5% celkového zisku v zdravotníctve.
Návrh kritérií kvality (KPI's) zdravotnej poisťovne:
1. Uzatvorenie zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti v rozsahu verejnej minimálnej siete poskytovateľov, verejnej minimálnej siete poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti: 18ja) siete kategorizovaných nemocníc18jb) alebo v rozsahu verejnej siete poskytovateľov, ak je verejná sieť poskytovateľov na príslušnom území menšia ako verejná minimálna sieť poskytovateľov.
2. Zabezpečenie platobnej schopnosti zdravotnej poisťovne.
3. Zabezpečenie úhrady plánovanej zdravotnej starostlivosti poistencom zaradeným v zozname.
4. Tvorba rezervného fondu aspoň v minimálnej zákonnej výške.
5. Dodržiavanie ustanovení o výške výdavkov na prevádzkové činnosti.
6. Účasť poistencov na preventívnej zdravotnej starostlivosti.
7. Úprava cien vybraných výkonov najviac finančne podhodnotených odborností špecializovanej ambulantnej starostlivosti v Slovenskej republike.
Našou prioritou je teda:
(1) Navýšenie štátneho rozpočtu na 4.5% (resp. 5% od roku 2025 za splnenia kritérií kvality) z priemernej mzdy spred dvoch rokov ako platbu za poistencov štátu, pričom rezerva na platbu za poistencov štátu v sume 340 mil. eur a rezerva na výdavky v zdravotníctve v sume 400 mil. eur budú presunuté do kapitoly ministerstva zdravotníctva, konkrétne do platby za poistencov štátu; Uvedené dodatočné navýšenie zdrojov v rozpočte bude pokrývať nárast cien energií a bude kompenzované všetkým poskytovateľom bez rozdielu.
(2) Schválenie legislatívy na reguláciu zisku a kritérií kvality (1.5% + 0.5%).
Navhrhujeme aby vláda finančne pokryla svoje sluby občanom aj zdravotníkom a zabezpečila tak sektor aj pre veľmi pravdepodobný prípad provizória, ak tak nespraví, bude to zámer a nebude možné sa na nikoho vyhovárať.
A na záver ešte k tomu provizóriu
Platba poistného je vyňatá z rozpočtového provizória a tak ju môžeme zvýšiť aj v prípade, že neprejde rozpočet. Paragraf 11 hovorí: Výdavky štátneho rozpočtu v každom kalendárnom mesiaci rozpočtového provizória podľa odseku 2 možno prekročiť o:
d) poistné a príspevky do poisťovní za zamestnancov štátnych rozpočtových organizácií a štátnych príspevkových organizácií a poistné a príspevky za osoby, za ktoré poistné a príspevok platí štát,
Čiže ak niekto vraví ze nemôže v provizóriu navyšovať financie do zdravotnictva, tak klame. Môže. A preto tento zákonný nárok zvyšujeme o potrebnú sumu, aby zdravotníci mohli dostať nielen svoje platy.
