V jedno milé poobedie
- Mamííí, je kojot nadávka?
- Nie, to je zviera.
- Ja som to vedela! Som vravela chalanom, že „pi..“ a „kok..“ sú nadávky, ale kojot, to teda nie.
- Čože??? To ako rozprávaš!
- Veď ja nie, to chalani v škole.
- Počuj, takto sa nerozpráva. A naviac sú to škaredé slová a je to nezmyselné takto nadávať.
- Nezmyselné?
- Áno, nemá to logiku. „Pi..“ a „kok..“ sú škaredé pomenovania ľudských orgánov, a skutočne nemá zmysel niekomu takto nadávať. Veď nehovoríš napr. „Ty si pečeň alebo ty si koža.“.
- Mamííí, a prečo tak chalani rozprávajú?
- No neviem, asi chcú zapadnúť, keď hovorí jeden, tak aj druhý to opakuje...
Po dvoch týždňoch pri raňajkách
- Mamííí, ja som už medzi chalanov zapadla!
- Áno? To je fajn...
- Keď nadávajú, vieš tie škaredé slová „pi..“ a „kok..“, aj ja nadávam.
- Čože??? Veď sme sa dohodli, že nebudeš také slová používať.
- Mami neboj, ja ich nepoužívam! Ja som si vymyslela miesto nich iné, a keď chalani nadávajú, nadávam aj ja, ale hovorím tie „svoje“ slová.
- Čože si to vymyslela? Aké slová?
- No také, čo chalani nepoznajú, ale hovorím im, že ja nadávam po maďarsky.
- Ty po maďarsky nevieš!
- Veď neviem, ale ani oni nevedia, že neviem...
