Bežný život Kajmančana
Stať sa právoplatným občanom tejto krajiny je naozaj ťažké. Tváriť sa ako domorodec je pritom také jednoduché. Stačí sa trošku opáliť, začať všade meškať a nakupovať na poslednú chvíľu v sobotu večer, lebo zase raz vás prekvapí, že obchody sú každú! nedeľu zatvorené. V tomto budúcom blogu vás budem ohurovať tým, aký pokojný a pomaly plynúci život sme tu našli. Aký je náš život každodenný a ako sa v podstate nijako nelíši od toho vášho. Akurát, že my v nedeľu zbalíme svoje steaky a uteráky a namiesto prechádzky po Poluse alebo sedenia so susedou pri káve vyrazíme grilovať a hrať volejbal na pláž. Musím vás predsa trošku podráždiť, preto to čítate. Ale keďže vás mám úprimne rada, dávam vám čas na dve meditačné cvičenia "ako zvládnuť nenávisť a hnev" predtým, ako sa o pohode na tomto ostrove rozpíšem naplno.
Spoločenský život na Kajmanoch
Veľmi príjemná téma. Na toto sa naozaj teším. Už teraz som rozhodnutá, že to buď budem písať so strašnou opicou v sobotu ráno, alebo v jemnej náladičke v piatok večer predtým, ako vyrazím niekam na párty. No môžete si vybrať. Alebo vám to budem písať postupne? Od miernej "hladinky" po strašnú opicu? Ako len chcete ... Ale ak ste puritáni, konzervatívci alebo za vrchol zábavy považujete rozhovor na pošte, tak to ani nezačínajte čítať. Toto bude drsné, plné hluku, zábavy, alkoholu, nemravných návrhov a nahého nočného kúpania. Utrite si slinu a pekne čakajte ... a mami? Myslíš, že by si sa chvíľku mohla tváriť, že ma nepoznáš? Vopred teda všetkým oznamujem, že takto si ma teda nevychovala. To som zdivočela sama :).
Návštevy a správy z domova
Povestná slovenská pohostinnosť je niečo, čo ani slaná voda nevymyje. A my máme návštevy obzvlášť radi. Nielenže nám niečo donesú, o syna sa postarajú a spestria náš nudný život :), ale ja môžem nahodiť široký úsmev a úzku sukňu a celé dni tých nešťastníkov ohurovať svojimi chabými informáciami o ostrove. A zase chytať korytnačky, vidieť skákať delfíny, kŕmiť raje a hľadať hviezdice. Zajedať to vyprážanou rybou a zapíjať kajmanským drinkom, ktorý sa prirodzene, od návštevy ku návšteve mení podľa toho na čo mám chuť. Nie je predsa moja chyba, že sa domáci nevedia rozhodnúť, čo je ich národné pitie, nemyslíte? A môžem to celé robiť znova a znova bez toho, aby si o mne niekto myslel, že som úplne posadnutá návštevami turistických atrakcií. Takto je to "milé", že som ochotná ísť tam znova. A ja pritom tak rada. A čo sa týka správ z domova... no čo vám na to povedať, asi to celé šialenstvo doma prečkáme tu v teple.
Najlepšie a najhoršie z ostrova
Seriózne uvažujem o tom, že vám urobím rebríček vecí, ktoré vás tu buď vynesú do výšin, alebo donútia chodiť na thajský box. Lebo keď máte udrieť, tak nech aspoň viete kam. Ja som človek vznetlivý a ľahko dráždivý, a tie hnusoty tu to vedia. Občas mi síce predhodia nejaký gýčový západ slnka, nalejú čistého rumu a opečú rybu, ale aj tak sa s rovnováhou mojej karmy musím trošku popasovať. Dozviete sa, že kokosový orech vám môže zapríčiniť infarkt a záhradník sa môže zmeniť na úhlavného nepriateľa ... ale aj to, prečo im ten západ slnka veríte, hlavne keď vám k tomu servírujú špagety za desať eur.
Prečo ma má British Airways na zozname podozrivých osôb, alebo prečo bude Oskar chodiť po letiskách v kočíku až do svojej maturity?
Dobre, toto teda fakt nie je o ostrove, ale o mojej osobnej vojne, čo vediem s leteckými spoločnosťami. Neviem, čím som si to zaslúžila, ale robia všetko preto, aby som nelietala. Ja to lietanie ani nejako nemám rada a vzlietanie a pristávanie väčšinou potichu preplačem. Je to fakt na nervy, keď si zoberiete do úvahy fakt, že na to, aby som odišla z ostrova na Slovensko a vrátila sa naň, musím vzlietnuť a pristáť najmenej 12 krát. Je naozaj nevyhnutné komplikovať mi to ešte viac? To sa pýtam vás, milé letecké spoločnosti. Meškanie, kontroly, záchody v lietadle, a to všetko ostatné, čím som si už prešla, ma núti napísať vám o tom. A pridám aj pár dobrých rád. Nech tie moje šedivé vlasy, čo mi pribudli, nie sú zbytočné.
Urobila som vám stručný prehľad mojich postrehov, o ktorých vám budem písať. Dúfam, že nápadov a námetov bude viac. Aj keď sa tu v podstate deje asi toľko zaujímavého ako v lučeneckom okrese, občas preletí nejaká tá lastovička. Uvidíme, čo si na túto sezónu, ktorá o pár týždňov začína, pripravili. Budem vaším okom a uchom. A okrem toho, chcela by som písať aj o iných veciach ako len o ostrove, tak mi držte palce.
Na záver by som sa rada poďakovala mojej úžasnej kamarátke Oľge Ambróšovej za opravu mojich gramatických a štylistických chýb :).
