Prvá vec, čo ma zaujala ešte tesne pred odchodom, bola nemožnosť zohnať akéhokoľvek turistického sprievodcu do tejto krajiny, napriek tomu, že turistom ponúka veľa jedinečných zážitkov. Ani len mapa Rwandy sa mi nedala zohnať, keď tak len v spolu s ostatnými okolitými krajinami.
Nyungwe national park - na JZ krajiny sa na ploche 970 štvorcových km rozprestiera dažďový prales. Ponúka niekoľko turistických okruhov, jedinečnú flóru a faunu. Je tu možné aj prenocovať. Úžasné boli najmä obrovské mahagónové stromy, stromy Newtonia, ktorých hlboké žľaby v kôre slúžia ako úkryt a dutý zvuk na dorozumievanie pre šimpanzov. Najnovšou atrakciou parku je Canope walk, 90m dlhý most, ktorý ponúka výhľad na prales z výšky cca 40m. http://www.rwandaecotours.com/nyungwe-national-park.html
Akagera national park - http://www.guideforafrica.com/rwanda/akagera-national-park.html cestou krížom cez celý park sme mali možnosť vidieť rôzne druhy zvierat a zažiť príchuť exotiky. Nepáčili sme sa potulujúcemu slonovi, ktorý nám dal svojim krikom a náznakom rozbehu smerom k nám jasne najavo, že máme vypadnúť.
Tea factory – je ich v Rwande niekoľko, 100% čierneho čaju ide na vývoz. Za 1kg nazbieraných listov sa vypláca 100 RWF (0,13eur). Za jeden deň je človek schopný nazbierať okolo 1kg, maximálne dva, ak je dobrý zberač, niekto však stihne len 0,5kg. Jeden zo zamestnancov nás previedol a ukázal nám celkový proces spracovania čaju, od nazbieraných lístkov až po testovanie kvality popíjaním:). Konkrétne táto fabrika v Mate, má vyše 2500 zamestnancov pracujúcich na plantážach. Za exkurziu sa neplatí.
Kibeho, pútnické miesto – Fatima, Lurdy, Guadalupe, Kibeho - Cirkvou oficiálne uznávané miesta zjavenia sa Panny Márie. V čase sviatkov sem príde aj okolo 30 000 ľudí z Rwandy a okolitých krajín. Niektorí idú peši aj niekoľko dní. http://www.pallotini.sk/sanktuarium-v-kibeho
Kigali memorial – najväčší pamätník obetiam genocídy v Rwande. Prevedie vás históriou krajiny, autentickými fotografiami a videom z obdobia genocídy, ale tiež celosvetovým prehľadom genocíd.
Murambi – je tiež pamätník obetiam genocídy, pôvodne škola, kde sa ukrylo niekoľko tisíc tutsi, ktorí tam boli následne zavraždení. Nie sú tu len kosti, telá sú akoby zmumifikované, vidno svaly, kožu, sú uložené v triedach na drevených laviciach. V niektorých tvárach ešte možno vidieť hrôzu. Deti, dospelí, matka objímajúca dieťa, brániace sa ruky...prenikavý, štipľavý zápach a...ticho. http://homepage.mac.com/stevesimonphoto/Murambi%20Memorial/large-4.html
Butare national museum – múzeum ponúka širokú paletu historických, etnografických, archeologických a umeleckých fotografií a zbierok. Vo vonkajšej časti múzea je možný vstup do tradičných domov zo slamy /krásne to tam vonia/ a priučiť sa výrobe typických košíkov, alebo sa pokochať krásou tradičného tanca.
Nyanza – kráľovské mesto, múzeum niekdajšieho kráľovského sídla. Keď do Rwandy prišiel prvý beloch, 700 ľudí sa z dediny, kde sa usadil sa od strachu odsťahovalo. Kráľ mal okolo 40 žien. Najobľúbenejšími nápojmi boli pivo a mlieko. Žena starajúca sa o mlieko slúžila kráľovi do svojich 40tich rokov. Mala dom, hneď vedľa kráľovského a nemohla ho opustiť, dovolené mala len prijímať návštevy. Po skončení služby dostala veľký majetok a bola voľná, mohla žiť kdekoľvek a tiež vydať sa. Ak sa však ku kráľovi dostalo mlieko alebo pivo pokazené, trestalo sa smrťou.
Pygmeji – navštívili sme ich v dedinke Nyarusuku v oblasti Gishwati Forest, asi 2h cesty z Gisenyi, okolo nádherných, nekonečných čajových plantáží. Už z diaľky nás vítali spevom a tancom. Milé stretnutie. 20 eurovým príspevok miestna komunita použije na svoje projekty. Keďže v lesoch sa živili predovšetkým lovom, teraz sa musia učiť poľnohospodárstvu.
Gorily – je možné ich vidieť v Rwande v národnom parku Volcanoes http://www.rwanda-direct.com/rwanda-gorillas/volcanoes-park/ , nachádzajúcom sa v sopečnom pohorí Virunga, kde je možné tiež realizovať výstupy na jednotlivé neaktívne sopky. My sme šli ale do susedného Konga, do národného parku Virunga. http://www.visitvirunga.org/gorillas/ Vyšlo to lacnejšie a videli sme tak kúsok aj zo susednej krajiny. Už len cesta tam, pri ktorej mal aj džíp čo robiť bola pre nás zážitkom. Ľudia v Rwande vravia, že až keď pôjdeš do Konga uvidíš, čo je to Afrika. A mali pravdu, rozdiely medzi susednými krajinami boli značne viditeľné. Kongo akoby chudobnejšie, divokejšie...ale tiež krásne. Za 30 minút pohodovej chôdze lesom sme dorazili na miesto, kde práve „obedovala“ gorilia rodinka. Priblížiť sa je dovolené na 7m, ale boli sme oveľa bližšie. Boli kľudné, po jedle si dali siestu, takže nás sledovali len tak jedným okom. Boli krásne, vodca skupiny obrovský. Zážitok.
Nyiragongo sopka – tiež v Kongu, neďaleko hranice s Rwandou. 5h šlapačka raz po lávových kameňoch, inokedy pralesom mojej bratislavskej kondičke dala celkom zabrať. Ale stálo to za to. Nádherný výhľad z vrcholu 3470m aktívnej sopky do jej 800m hlbokého krátera s lávovým jazerom. http://www.photovolcanica.com/VolcanoInfo/Nyiragongo/Nyiragongo.html
Najlepšie je stráviť tam noc a zažiť tento jedinečný pohľad aj v noci.
Jazero Kivu – pre nás to bol raj, keď sme mali možnosť stráviť pri ňom pár dní a zaplávať si. Na pláži sa síce hneď zbehlo niekoľko desiatok pozorovateľov a mobilových paparazzov a s údivom sledovali plávajúce „biele veľryby“, no to bol asi jediný nedostatok (na ktorý sa ťažko zvyká) pomerne turisticky vychýreného mesta Gisenyi. Človek si tu príde na svoje v rámci rôznorodých kultúrnych podujatí, tradičných tancov priamo v reštauráciách či hoteloch.
My sme najviac času strávili v dedinke Kibeho, jej obyvateľov sme si rýchlo obľúbili...
Toľko a ešte oveľa viac ponúka Rwanda svojim návštevníkom.
foto - autor
