Lekársky sľub, gynekológ a výhrada svedomia.

Aby sme trocha boli v obraze doporučujem navštíviť môj článok Hippokratova prísaha, kde sa zamýšľam nad tým najvyšším lekárskym zákonom. Neviem, ale ak sa niekto verejne pred desiatkami či stovkami ľudí zaviaže k dodržiavaniu nejakej zmluvy, asi by bolo slušné ju naozaj dodržiavať. Zaujímavým argumentom proti jej dodržiavaniu, ktorý som v diskusii k tomuto článku zaznamenal bolo prehlásenie v zmysle: "ak by som prísahu odmietol zložiť, nemohol by som sa stať lekárom". Ako keby prísaha nebola pomocou v rozhodovaní lekára, ale len nutným zlom, prekážkou k získaniu lekárskeho diplomu.Ďalším argumentom namiereným proti dodržiavaniu Hippokratovej prísahy je tzv. jej archaickosť. Áno, jazyk ktorým je Hippokratova prísaha podaná, je naozaj archaický, avšak myšlienka ktorú nesie je ľudská a stále aktuálna.(Hippokratovu prísahu preložím do moderného, aj lekárom zrozumiteľného jazyka v niektorom z budúcich článkov).Ak by sme sa laickej verejnosti opýtali, či pokladá za dôležité dodržiavanie Hippokratovej prísahy v praxi som presvedčený (čo pokladajte za môj subjektívny názor), že väčšina by povedala áno.Ale ak by teda povedala áno, tak my platiaci si pacienti máme právo hľadať zákonné prostriedky na donútenie lekárskej verejnosti rešpektovať prísahu v praxi či sa im to páči, alebo nie.Na čo teda narážam, ak som začal rozprávať o Hippokratovej prísahe?Dovolím si citovať:-"ANI PROSBAMI SA NEDÁM PRINÚTIŤ NA PODANIE SMRTIACEHO LIEKU, ANI SÁM NA TO NEDÁM NIKDY PODNET".--"NIJAKEJ ŽENE NEPODÁM PROSTRIEDOK NA VYHNANIE PLODU."- Snáď je to jasné, že lekár má a vždy mal možnosť na výhradu svedomia a mal by ju chrániť aj štát, ak je podmienkou získania lekárskeho diplomu Hippokratova sprísaha. Skúsme si predstaviť situáciu z praxe. Predsa by sa teda našiel ten lekár, ktorý by nechcel robiť interrupcie, a prišiel by za primárom s tým že to odmieta a ohradil by sa Hipp. prísahou. A tiež si predstavme, že primár by bol starý komunista, ktorý by dokonca pokladal takúto žiadosť za jeho osobné poníženie.Lekára by vyhodili pre porušenie pracovnej disciplíny. Kto by sa ho mal zastať? Predovšetkým lekárska komora. Jej postoj by bol iste zaujímavý. A potom máme ešte odbory. Snáď by sa snažili bojovať aj za legitímne právo lekára, či len demonštrácie za vyššie platy sú ich náplňou?Neviem ako by sa takáto kauza skončila. Ale viem ako by skončila vtedy, ak by sa lekári rozhodli pre rešpektovanie Hipp. prísahy. Možno by stačil jeden jediný odvážny lekár a veci by sa pohli aj bez vatikánskej zmluvy a planúcich vášni verejnosti. Viete si predstaviť aj reakcie laickej verejnosi ak by skutočne lekár a s dobrým úmyslom takúto vec vykonal?Predpokladám že KDH by nedalo dopustiť, aby takýto lekár prišiel o prácu.Preto si dovolim konštatovať, že odborná, laická a novinárska verejnosť, nevyčerpala na dosiahnutie konsenzu a presvedčenie verejnosti o potrebe oprieť výhradu svedomia o nejakú vatikánsku zmluvu všetky prostriedky. Nevyčerpali ich ani naši politickí zástupcovia. Niektorí z neznalosti a niektorí možno úmyselne. Hrozilo by totiž riziko, že sa nakoniec ukáže, že výhrada svedomia je v podobe prijatia vatikánskej zmluvy vlastne zbytočná. Lekár totiž má už celé veky možnosť a obzvlášť dnes, oprieť sa so svojim rozhodnutím práve o prísahu, ktorú sa zaviazal dodržovať.Len pred niekoľkými dňami som v časopiše Týždeň čítal veľmi zaujímavý článok o výhrade svedomia. Už si presne nepamätám kto bol jej autorom,( myslím že prispievateľ p. Hanus) čo nie je až také dôležité. Istým zmyslom tam však bol vyjadrený názor, že predsa nejde len o tú interrupciu, ale v budúcnosti aj o odmietnutie eutanázie, alebo klonovania, či pokusoch na embryách, čím chcel autor vyjadriť aj trochu iný rozmer vatikánskej zmluvy o výhrade svedomia a potrebe jej prijatia.Musím však oponovať: Aj to je predsa zakotvené v Hippokratovej prísahe v znení:ANI PROSBAMI SA NEDÁM PRINÚTIŤ NA NA PODANIE SMRTIACEHO LIEKU, ANI SÁM NA TO NEDÁM NIKDY PODNET.Teraz o princípe spravodlivosti. Samozrejme výhrada svedomia nie je len o tom gynekológovi. Avšak, neviem o tom, že by bola priznaná trebárs aj anesteziológovi, ktorý by teda mal mať predsa len to isté právo čo aj gynekológ. Či on už musí asistovať pri interrupcii? Alebo čo ja viem inštrumentárka. Aj o nej sa hovorí vo vatikánskej zmluve?Ak by sme teda mali byť spravodliví, okruh výhrad svedomia by mal byť teoreticky naozaj veľmi široký, ba dokonca tak, že niektorí ľudia by mali mať napríklad právo odmietnuť pracovať v cirkevné sviatky, či v nedeľu. Zdôrazňujem, ak by sme mali byť sprvodliví!!Čo mi ešte trochu vadí a spochybňuje v mojom vnútri uznať potrebu výhrad svedomia formou vatikánskej zmluvy.Akosi nevidím zástupcov zdravotníkov a obzvlášť gynekológov bojovať za výhradu svedomia aj podporou vatikánskej zmluvy. V novinách či na televíznych obrazovkách vidím vždy len politikov, kňazov, či novinárov. Zriedkavo však lekárov, či ich profesných zástupcov. Ako keby im to bolo úplne jedno. Ale ak im to je jedno, načo potom zmluva o výhrade svedomia?!Ľahostajnosť dotknutých k uvedenej zmluve ma akosi núti domnievať sa, že ide skôr o náboženský fundamentalizmus, ako o úprimnú snahu dať niektorým povolaniam morálnejší rozmer. Pre objasnenie, nie som proti tomu aby mal možnosť silný človek povedať,"NIE TOTO ROBIŤ NEBUDEM" a nebol za to perzekuovaný, ale som proti tomu aby sme zabúdali na to, čo je prirodzenou súčasťou niektorých povolaní a obchádzali už dané možnosti výhrad svedomia.Mám pocit, že katolícka cirkev vnucovaním svojich predstáv do fungovania modernej spoločnosti istým spôsobom priznáva prehru a slabosť vo výchove svojich veriacich, keďže nie je schopná využiť súčasné možnosti na ochranu svedomia svojich chovancov tak, aby inak zmýšľajúci občania nemali pocit, že sú ľudia, ktorí majú uľahčenú situáciu oproti iným, ktorí majú tiež výhrady svedomia, ale nie sú v pozornosti spoločnosti, alebo sú malou menšinou. Myslím že najzásadnejším náboženským problémom súčasnej spoločnosti je skutočnosť, že nenastala odluka cirkvi od štátu.Je nesmierne zaujímavým poznaním, že niekdajší moji nábožensky založení kolegovia a kamaráti za tvrdej totality jednoznačne volali po odluke cirkvi od štátu, s čím som samozrejme súhlasil. Škoda, že teraz už po tej odluke akosi nevolajú. ------------------------------------------------------------------------------Teraz by som vám chcel ukázať príklad z dôb, kedy sa o výhradách svedomia nikdy nič nerozprávalo a predsa si ju niektorí ľudia dokázali uplatniť.V r. 1984 som pracoval v rušňovom depe v Žiline. Prevádzka na ktorej som pracoval bola nepretržitá, pracovalo sa aj v sobotu či nedeľu. Jeden môj postarší kolega však nikdy nepracoval v sobotu. Ináč medzi nami, bol to sympatický a nekonfliktný človek, silne nábožensky založený. Bol príslušníkom malej náboženskej skupiny, ktorá sa volala ADVENTISTI SIEDMEHO DŇA, ktorí nesvätili nedeľu, ale sobotu ako siedmy deň.Keďže chcel v tento deň, teda v sobotu svätiť, nemohol zároveň aj pracovať. Riešil to napríklad dovolenkou, keď mu vyšla služba, alebo si vymieňal smenu s inými kolegami.Musím poznamenať, že bol v kolektíve aj napriek tomu obľúbený. Ak bolo treba robiť nadčas, alebo si niektorí pracovníci chceli vziať voľno, alebo bolo treba robiť čokoľvek do čoho sa iným nechcelo vždy bol ochotný vziať aj zlú prácu, alebo zaskočiť za niekoho, čím úplne kompenzoval takpovediac svoj "náboženský hendikep". Verím že podobnou malou obetou na ochranu svojho svedomia by sa to dalo riešiť aj v tejto dobe, kedy máme naozaj väčšie možnosti ako za komunizmu.Na záver:Tento článok nie je článkom ateistu, keďže som veriacim človekom. Myslím si však, že náboženstvo je predovšetkým o príslušnosti ku skupine a viera je o presvedčení.PS: Pre objektivitu treba zdôrazniť, že výhrada svedomia vo vatikánskej zmluve sa netýka len gynekológov a zdravotníctva, ale aj ďalších profesií.Doporučujem článok v SME zo dňa 3.2.2006, -Čo je v zmluve o výhrade svedomia.-