Právo na dôstojný pôrod. Časť druhá.

Už len trošičku teórie, ak môžem...Prvá legislatívna zmena v prospech práv pacientov vyšla v r. 1994,Zákon 277/1994a ak by sa vysvetľoval zdravotníkmi tak, ako mal v úmysle zákonodarca, uvedená norma by bola postačujúca. Ba dakonca by táto zákonná norma ani existovať nemusela, ak by existovala elementárna úcta a láska k pacientom. Avšak, vzhľadom na lenivosť zdravotníkov a ich zlý vzťah k pacientom a obzvlášť k ich slobodám, sa tieto oprávnené nároky stratili v zvykovom práve boľševického remeselného chápania medicíny a práv pacientov. V dobách rozvinutého socializmu neexistovali žiadne jasné pravidlá komunikácie lekára a prístupu k pacientovi, takže v tejto obrovskej medzere vznikol taký svojský feudálny prístup a všetko čo nestanovil zákon (ba dokonca aj to čo stanovil) si lekár vysvetlil tak, že on je akýsi lekársky zákon. Najnovšie legislatívne zmeny už bližšie definujú tzv."Informovaný súhlas", čo je vlastne tzv. "Pozitívny reverz", ktorý som vo svojej terminológií používal predtým, ako tento výraz objavila lekárska komunita.Avšak zatiaľ je prax zdravotníkov v stave, kedy si títo vo svojom zvykovom práve myslia, že informovať pacienta a vyžiadať si aj jeho súhlas je potrebný len pri ťažších operáciách. Je to nevedomosť, alebo len vypočítavosť, lenivosť a egoizmus?(Nový zákon, dotýkajúci sa tejto problematiky a tzv, informovaného súhlasu len pre zaujímavosť iniciovala, či pripomienkovala mimovládna organizácia "Poradňa pre občianske a ľudské práva" v Košiciach po škandále so sterilizáciami pacientiek rómskeho pôvodu, kedy sa v plnej nahote prejavili značné nedostatky v chápaní práv pacientiek slov.lekármi.)Tak ako to v tej praxi má vyzerať, aby bolo v plnej miere naplnené PRÁVO NA DÔSTOJNÝ PÔROD?Lekár by teda mal vedieť niečo aj o nedotknuteľnosti osobnosti. Každú požiadavku je povinný vysvetliť a požiadať o súhlas. Zatiaľ to berte len "akože", lebo s niečím podobným sa stretnete naozaj zriedkavo. Nedotknuteľnosť osoby je práve tá vec, ktorá má zabrániť lekárovi urobiť čokoľvek, k čomu pacient jasne neprivolí.Nuž teda konečne prichádzate do pôrodnice a máte pri sebe svojho manžela, priateľa, matku, sestru či priateľku. Chcete mať blízku osobu pri pôrode. Pred tým ako ste do pôrodnice dorazili, iste ste prešli akýmsi "kurzom " otca pri pôrode, či tak nejak.Tieto takzvané kurzy otecka pri pôrode sú aktom vydierania a sú protiprávne. Neexistuje žiaden zákon, alebo právna norma o ktorú by sa lekári mohli oprieť pri ich organizovaní. Ústava slovenskej republiky jasne hovorí v Prvej hlave v čl. 2 písmeno 3:KAŽDÝ MÔŽE KONAŤ, ČO NIE JE ZÁKONOM ZAKÁZANÉ, A NIKOHO NEMOŽNO NÚTIŤ, ABY KONAL NIEČO, ČO ZÁKON NEUKLADÁ. Ak to tak niekto robí, nerešpektuje ústavu a porušuje nielen ústavný a najvyšší zákon, ale aj ľudské práva. Ak niekto porušuje ľudské práva, ignoruje ľudskosť a to by dobrý lekár asi nemal.. Formy takýchto neskutočne trapných kurzov sú rôzne. Od "školenia" psychologičkou, ktorá si dokonca občas osobuje aj na právo rozhodnúť o tom, ktorého otecka "pripustí" k pôrodu a ktorého nie, až po rôzne sledovanie náučných filmov vhodných možno pre ôsmakov ZŠ. Zdravotnícky personál túto formu šikanovania pacientiek a ich príbuzných nazýva "prípravou na pôrod". Argumentuje tým, že by sa otecko mohol správať tak, či onak. Vieme ...však, mohol by odpadnúť a padol by pritom anestéziologovi na fľaše, či by mohol byť trochu agresívny, ak by začal doktor po jeho manželke ziapať.V Českej republike, kde sa dala sloboda a dôstojnosť oteckom pri pôrode skôr, prípad, ktorý by narušil priebeh pôrodu nepoznajú. Oteckovia sa správali dôstojne.Zdá sa, že personál slovenských pôrodníc robí už vopred z otecka agresora, primitíva a opilca. Aké to je potom právne vedomie lekárov? Nepoznajú prezumpciu neviny? Argumentom býva, že zodpovedajú za priebeh pôrodu. Áno, ale len spôsobom na ktorý majú PRÁVNY NÁROK.(čo je právny nárok by ste sa páni lekári mali naozaj doučiť) Na obmedzovanie osobnej slobody manželského páru z titulu moci lekára, právny nárok zdravotníctvo nemá!! Ani vtedy nie, ak by to zdravotníci mysleli neviemako dobre.Boli by sme však veľmi ďaleko od pravdy, ak by sme vôbec verili, že tieto tzv. "kurzy pôrodu pre oteckov" majú skutočne za úlohu len a len otecka na túto chvíľu pripraviť. Ich úlohou je otecka a budúcu mamičku naučiť poslúchať a rešpektovať aj príkazy, na ktoré nemá mandát. Motívom je strach zo slobody a pochybnosti o schopnostiach vedieť zvládnuť pôrod za prítomnosti iných ľudí, ako tých od fachu.Medzi nami, s priateľskou komunikáciou bez zdôrazňovania osoby lekára po príchode do pôrodnice aj ten menej uvedomelý otecko za päť minút pochopí, aké sú pravidlá hry. Nemusí absolvovať ani žiaden "kurz". Horšie však bude, ak do pôrodnice príde uvedomelý otecko, ktorý je po právnej a ľudskej stránke "uvedomelejší", ako personál. A nedajbože to chce aj v praxi uplatniť. To by potom mal navrch... a toho sa my zdravotníci tak bojíme však?Pôrody s účasťou inej dospelej osoby ako personál sa na Slovensku len rozbiehajú. Tento spôsob si zatiaľ volia skôr tie vzdelanejšie či inteligentnejšie páry a preto naozaj nie je predpoklad, že by tieto svoju úlohu nezvládali. Iná situácia by bola vtedy, ak by účasť manžela bola povinná. Áno, vtedy áno. Vtedy by takéto kurzy možno mohli mať opodstatnenie, pokiaľ by sa organizovali na profesionálnej, odbornej, a ľudskej úrovni. Samozrejme tiež by museli byť v súlade so zákonom.Vrátim sa však trochu späť. Takýto kurz prípravy otecka môžete odmietnuť. Tak vám asi poradia aj zdravotníci, ak by ste proti nemu namietali. Ale s tým, že vás k manželke do pôrodnice nepustia, na čo tiež samozrejme nemajú právny nárok.Prosím nemýľte si tieto kurzy s prípravou mamičky na fyziologicky pôrod, ktorá chodí na kurzy dobrovoľne. Nikto ju pre to neodmietne odrodiť. Však to sa a ani tak trošku nedá. Preto tieto prípravy nebývajú "povinné".Pokračovanie nabudúce,PRÁVO NA DÔSTOJNÝ PÔROD.ČASŤ TRETIA.Doporučujem:PRÁVO NA DÔSTOJNÝ PÔROD.ČASŤ PRVÁ, a všetky články v rubrike: PRÁVA PACIENTA.