Tisíce znásilnených žien,- a ako vzdorovať. (2)

Ako obvykle vám najskôr odporúčam, pokiaľ nie ste mojim stálym čitateľom či čitateľkou, prečítať si článok: "TISÍCE ZNÁSILNENÝCH ŽIEN a pokračovania. Prípadne články o zdravotníctve. To len na okraj, aby ste boli v obraze. Je možné že s informáciami, ktoré vám v tomto článku chcem poskytnúť ste sa už v niektorom z mojich článkoch mohli stretnúť. Pokladám však za potrebné ich zopakovať v súvislostiach publikovaných práve teraz.Poskytovanie služieb slovenskými zdravotníkmi je vo všeobecnosti neštandardné. Samozrejme pokiaľ za štandard pokladáme také poskytovanie služieb, ktoré je v súlade s ústavou, súčasnými platnými zákonmi a medzinárodnými dohodami o ľudských právach či v súlade s chartou práv pacientov.V slovenských podmienkach sa k pacientom pristupuje ako k veci a k individuálnemu prtístupu a individuálnym požiadavkam pacientov sa začne prihliadať až po dôraznom upozornení pacienta, či jeho príbuzných.Z praxe je evidentné, že akákoľvek požiadavka pacienta sa pokladá za neštandardnú, alebo dokonca za nadštandardnú, ak je akosi mimo remeselný systém oddelenia.Štandardné a neštandardné oddelenie poznáte ľahko. V štandardnom prostredí lekári a sestry sami začínajú dialóg a pýtajú sa na veci, ktoré by vám mohli prekážať pri liečbe, nečakajú na iniciatívu pacienta preto, lebo si uvedomujú jeho postavenie. No a v tom neštandardnom,- to je už asi jasné. Tak teda ako dosiahnuť rešpektovania mojej idividuality a oprávnených požiadaviek?Asi najideálnejšie by bolo nájsť si takú nemocnicu či oddelenie, kde lekári a sestry už dosiahli istého právneho vedomia a úrovne medicínskeho poznania a bezkonfliktne vám služby poskytnú. Myslím, že je namieste radšej si priplatiť v súkromnom zariadení, alebo priplatiť si ako nadštandard, ako viesť nekonečné konflikty s personálom, ktorý pri hocijakej a úplne normálnej požiadavke kladie odpor v podobe nevychovaných a drzých poznámok, alebo sa dokonca snaží potlačiť úsilie pacienta o rešpektovanie jeho osobnosti.Avšak niekedy to naozaj nejde. Preto by som odporučil nevyberať si fakultné zariadenie, totiž súčasťou fakultného štandardu je prax, ktorú opisujem v článku TISÍCE ZNÁSILNENÝCH ŽIEN. Psychologické a následne aj fyzické násilie je vlastne súčasťou tejto "štandardnej praxe", aj keď to lekári, ktorí dosť často strácajú pamäť, popierajú.Ale aj keď si vyberiete aj nejakú normálnu nefakultnú nemocnicu, ešte vôbec nemusíte mať vyhraté, totiž počas prázdnin vykonávajú prax študenti medicíny aj v takýchto nemocniciach. Naozaj nepoznám prípad, kedy by na takúto skutočnosť niekto z oddelenia pacientov upozornil. Nuž slovenskí lekári... Aj tu teda môže byť pacient použitý k demonštratívnej výuke. Vy totiž nie ste svojprávna bytosť, vy necítite, preto budete použitá ako vec.Ak sa rozhodnete vybrať nejaké zdravotnícke zariadenie, máte malú šancu si vybrať to správne. Môžete akceptovať názor vašej kamarátky či kolegyne, avšak ich požiadavky na ľudskú dôstojnosť či profesionálny prístup môžu byť iné ako vaše a preto môžete byť sklamaná.V žiadnom prípade nedoporučujem orientovať sa podľa článkov z novín!!! Dôvod je prostý. Niektorí vysokopostavení lekári si najímajú servilných novinárov, ktorí ospevujú takéto zariadenia a hrubo zavádzajú verejnosť. Poznám niekoľko takýchto prípadov, ktorým sa však budem venovať inokedy.Takže vám nič iné nezostávalo a sedíte v čakárni gynekologického oddelenia fakultnej nemocnice. Nevadí. Aj keď je to nemocnica fakultná aj tak máte právo na ľudskú dôstojnosť. Fakultná nemocnica podlieha slovenskej jurisdikcii rovnako, ako všetky ostatné. Ba vlastne je dobré že ste tu. Páni profesori medicíny, odborní asistenti a iný ctený personál má možnosť naučiť študentov medicíny právam pacienta a individuálnemu prístupu. Lebo aj to by mali v takej fakultnej nemocnici učiť však. Tak už len tie "zvláštne požiadavky", aby pán profesor vedel študentom vysvetliť z akého dôvodu ten individuálny prístup... a tak.Ak vstúpite do nemocničnej ambulancie prvého kontaktu, skôr ako sa dostanete k diagnóze či k zdravotnému stavu pán doktor by mal najskôr viesť s vami rozhovor o vašich požiadavkách, mal by vás upozorniť na všetko s čím sa v nemocnici môžete stretnúť, a tiež by vám mal odovzdať a to v písomnej forme niečo ako domáci poriadok. T. j., isté pravidlá spolunažívania s ostatnými spolupacientkami a personálom. Ak sa tak nestane,(určite sa tak nestane), je potrebné prevziať iniciatívu, ste v neštandardnom zariadení.Na neštandardnú situáciu sa treba asi vopred trochu pripraviť, lebo je oveľa pravdepodobnejšia. Preto by nebolo na škodu ako som už v niektorom článku odporúčal, nájsť si sprievodcu v nemocnici, ktorý by jednal vo vašom mene, keďže vaše vôľové vlastnosti budú oslabené. Napr. sestru, matku, priateľku, manžela a pod. ktorý bude jasne poznať vaše požiadavky a vo vašom mene by ich aj presadzoval. Ba môžete si nájsť a to vopred aj právnika. Ak takúto osobu nenájdete môžete si pomôcť ináč.Vezmete si pero a papier a napíšete zoznam svojich požiadaviek. Na takéto riešenie už prišli nezávisle odo mňa aj iné pacientky. Na www.babätko.sk na túto tému už hovorili a vyšiel aj prvý takýto zoznam požiadaviek pod názvom : "PÔRODNÝ PLÁN", kedy budúca rodička zaslala tento plán niekoľkým pôrodniciam. Podľa predpkladu väčšina ani neodpovedala.K takémuto zoznamu priložte svoje meno, dátum a miesto. Ktovie ako by sa tváril pán doktor, ak by ste ho požiadali o podpis na takomto dokumente. Isto by to pokladal za mimimálne zvláštne. Hoci ak chcú zdravotníci podpis od vás, a na akúkoľvek sprostosť, tak to za zvlášne nepokladajú.Pán doktor pravdepodobne nebude ochotný podpísať sa pod váš dokument a preto mu ho treba nahlas prečítať a spýtať sa ho či ho pochopil. Ideálny stav by bol, ak by bol prečítaný pred svedkom, vašim sprievodcom. Nehľadajte svedaka z personálu, taká zdravotná sestra nech by sa udialo čokoľvek, nebude nikdy ochotná svedčiť.Ak pri tomto prvom kontakte urobíte takto, máte veľkú možnosť obrátiť situáciu v prospech seba. Ba dokonca sa môže stať, že v ďalšom slede prevezmú iniciatívu samotní lekári a vy už nebudete musieť namáhavo a so sebazaprením nastoľovať svoje požiadavky.Ale, môže sa stať aj toto:- Ale mladá pani, vy ste prvá čo niečo takéto chce.- povie pán doktor(nech vás to nedeprimuje, všetko je raz prvý krát)Alebo:-No my nie sme súkromná nemocnica, tu vládne nejaký poriadok!-(pán doktor má pod pojmom poriadok zakódovaný diktát, čo je demokratický poriadok, ešte nevie)Alebo:-Nikomu nevadí náš systém ani študenti medicíny a vám ano!-Alebo:-Však, keď sa vám u nás nepáči, choďte inam-Alebo sa môže stať aj toto:-Sestrička... -áno pán doktor? -Pozrite čo táto pani chce.-Sestrička si prečíta váš dokument a potom sa začne smiať.A so smiechom odíde. Nič si nevšímajte, ide len o sprostý a primitívny nátlak. Pánovi doktorovi s vážnou tvárou povedzte:-Pán doktor, trvám na svojich požiadavkách!--No dobre, povedzte to vášmu ošetrujúcemu lekárovi na oddelení.--Nie nepoviem. Vy mu to povedzte!-Môže sa však stať aj toto:-Choďte do inej nemocnice. My nemáme čas na vaše taľafatky!!!-Povie pán doktor.Čo urobíte. Zoberiete svoj papier a predložíte ho pánovi doktorovi so slovami:- Pán doktor, dobre. Ale dáte mi písomne, prečo ma nechcete do vašej nemocnice prijať. Tu mi to prosím podpíšte a napíšte aj prečo. A ja potom odídem.-Lekár ktorý vás takto odmietne má vážny problém. Odmieta totiž rešpektovať zákon. A s písomným odmietnutím sa dajú už robiť všeliaké veci.Toto je však len modelová situácia. Opakujem, - je to len modelová situácia a môže sa vyvíjať úplne ináč a úplne vo váš prospech. Zameriavam sa však na to negatívne čo vás môže postihnúť a pripraviť vás na to. Ak zvládnete túto situáciu, myslím si, že máte šancu dostať trochu lepšiu zdravotnú starostlivosť a slušnejšie zaobchádzanie. ZHRNUTIE PRE DNEŠNÝ ČLÁNOK:1. Vopred premýšľajte o spôsobe hospitalizácie a svojich požiadavkách.2. Pokúste sa naučiť odmietnuť zaobchádzanie ktoré vám vadí.3. Zhodnoťte, či si dokážete práva vybojovať sama, alebo potrebujete pomoc.4. Aj keď sa rozhodnete svoje individuálne požiadavky deklarovať verbálne, predsa len doporučujem mať ich pripravené v písomnej forme.5. Potláčajte falošnú vďačnosť voči lekárom, obzvlášť vtedy, ak nie ste spokojná.6. Práca lekára je len služba ako hociktorá iná, preto by sa mala vykonávať aspoň tak, ako "hociktorá iná".Pokračovanie nabudúce: Tisíce znásilnených žien,- a ako vzdorovať.(3)